- /voda/
- zdedené slovo: PIE *udōr "voda" (<- *wed- "mokriť"?), gen. *und-nes; prav.ot.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl gen. *(w)adn-e, druh.nom. *wad-āˀ; delab.,uml.skr. -> CSl *voda (AP c); -> voda

- OCS/BG/RU вода, PL/luž. woda, SC vòda

- (PIE *undnes ->) LI vanduõ, gen. vandẽns, LOT údens, OPr wundan "voda"; LAT unda "vlna";
(PIE *ud-n/r- ->) sans. udanya- (उदन्य) "vodnatý", udaka- (उदक) "voda", kašm. odūr "voda", ARM get (գետ) "rieka", CGr hydōr (ὕδωρ) "voda" (-> SAE/SK hydro-, hydrant, hydrológ), Zymydrēnos (Ζυμυδρηνός) "prívlastok boha Asklépia" (<- TH? *zyml-udrēnos "vodný had"), wel. dŵr "voda", OIrl uisce "voda", AL ujë "voda", TH toponym (Salmor-)ude (dosl. "slaná voda"), fryg. bedy (βέδυ) "voda", chet. wātar (wa-a-tar), toch. A wär, B war "voda"; (PGer *watar ->) EN water, OEn waeter, DE Wasser, OHG wazzar, ONor vatn, GOT watō "voda"

- SAE/SK vodka (<- RU), RO vudnic "umývadlo" (<- BG)
- vodný, vodstvo, povodie (CZ povodí), vodák, vodník, povodeň; vodík (Presl, podľa SAE hydrogenium); vedro (CZ vědro, zrejme už z PIE abl.e-st. *wēdro- z pôv. *wodōr), vydra (<- PIE abl.nul.-st. *udro-)

- v PIE boli zrejme dva varianty koreňa pre "vodu": *ud-r- pre nom./akuz. a *ud-n- (podľa dát z PBS a LAT asi nasalizovaný ako *und-n-) pre ostatné pády
- v PBS pre "vodu" prevládol gen. *undnes; v ňom sekvencia *-ndn- blokuje Wint.z. a v slov. mení samohlásku; vývoj je potiaľ podobný ako v slove oheň (viď tu), abstraktná koncovka *-āˀ bola pridaná asi až v PSl

- Rejzek spomína ako kognát aj FIN visi, pričom spolu s HU víz či mans. wit môžme odvodiť PUr koreň *wete, ktorý by mohol súvisieť s PIE koreňom *wed- "mokriť"; ako argument v prospech kontroverznej nostratickej hypotézy to použili Kaiser a Ševoroškin v 80.rokoch, ktorí navyše spomínajú proto-tunguzský koreň pre vodu *ød(V); východiskom by tu bolo PN *wete

keywords: voda, Wint.z., á-osnova, podst.meno; hydro-
zdroje: Derksen, Georgiev, Harper, Holzer, Kloekhorst, Rejzek, de Vaan, wiktionary