Do krcmy potichu vstupil nevyrazny uradnik v kostenych okuliaroch. Kedze to bola jeho prva navsteva spominaneho pohostinstva, a on nevedel ze pomocnik Ronald iba zbieral prazdne pohare, chvilu sa nacakal kym mu doplo ze si musi ist objednat k vycapu. Toto nepochopenie vyvolalo usmev na tvarach bande stamgastov ktori si zrovna davali desinku na stojaka. Uradnik sem nepatril. Ani sam nevedel preco suhlasil ze sa so spoluziakom z vysokej stretnu prave tu. Rad sice spoznaval nove miesta ale tato putyka nesedela do popisu zariadeni, ktore ho najmensim sposobom lakali. S rumencom a desinkou ktora mala asi styridsat percent peny si sadol do vedlajsej miestnosti.
Spoluziak, rozumej ja, prisiel s miernym oneskorenim. Nerad fajcim v uzavretych priestoroch. Potahujem si aj ked viem ze je uradnik vnutri, videl som ho prechadzat cez cestu ale on si ma nevsimol. Vklude dopalim a idem na bar objednat si lahvaca. Budvarek, sice trochu kysly ale mne krcmy kde chladnicky praskaju pod tarchou diverzity ponukaneho sortimentu neimponuju. Ja delim pivo na desinku dvanastku a obcas tmave. Tmave skoro vobec nepijem. Malokedy.
Konskolak, prizvukujem ze som s nimandom do jedneho kruzku nechodil a tym padom ho nepovazujem za spoluziaka, je cely nesvoj. Nezapada sem. Je to nieco ako tie dogy ktore u Putina cakali na Merkelovu. Treba si vytvorit vyhodu. Nateraz je uplne nepodstatne ci absolutnu alebo komparativnu. Nikdy som tym klasickym blbcom ktori to cele spiskali a urcili smer na niekolko generacii dopredu, nikdy som im na sto percent neveril. Zapalim si aj vnutri, polozim cecko do popolnika, kyvnem k vedlajsiemu stolu a sadam na lavicku.

Butchi mon amour, l'aventure commence...