"Uplynulý týždeň v mnohom zmenil moje názory a priority. Raňajkoval som s povstalcami z brigády Prizrak Alexeja Mozgového pri Luhansku, obedoval s utečencami v ruskom utečeneckom tábore, nocoval v kasárňach s vojakmi medzinárodnej brigády v Donecku. Trávil večere na zlomenej posteli v izbe bez kúrenia, toaleťáku a vody v Alčevsku. Hovoril so Slovákom bojujúcim v Donecku, s 15 ročným dievčaťom, na hlavu ktorého ukrajinská tajná služba vypísala odmenu 5 000 USD, chlapmi celý život pracujúcimi v baniach, ktorí teraz vzali do ruky zbraň. Jedol jedlá, ktoré by sme u nás nepovažovali za jedlo, no hlavne načúval množstvu ľudí, ktorí chcú jediné – mier a dôstojný život, pričom im v lepšom prípade chýbajú základné veci – jedlo, lieky, voda, obuv, šatstvo, strecha nad hlavou, v tom horšom niektorý z ich blízkych.

Počul som o zverstvách ukrajinskej armády, ale videl aj nezhody a problémy povstalcov, videl ťažkú bojovú techniku smerujúcu z Ruska do Donecka a značnú časť tohto všetkého počas tlmeného dunenia delostrelectva blízkeho frontu.

Nový smartfón, značkové handry, autá, zábava, diskotéky, intrigy na pracovisku, vo vzťahoch...ľudia, my, na Slovensku riešime úplne kraviny v porovnaní s tým, čo sú skutočné problémy!

To, čo necháte v kaviarni čašníčke s pekným zadkom ako sprepitné pomôže utečencovi na jeden deň s liekmi. To, čo po dvoch mesiacoch odhodíte, lebo to už „nie je IN“ môže niekoho zahriať v krutých mrazoch. Kŕmite domácich miláčikov dobrôtkami, pričom ľudia na východe sú na pokraji humanitárnej katastrofy. Rozčuľujete sa nad meškajúcim autobusom, rozheganou stoličkou, zle odhrnutou cestou, no ľudia na východe musia žiť v bojovej pohotovosti – ráno sa lúčiť so svojimi blízkymi s vedomím, že ich už nemusia vidieť, ísť do práce či mesta s vedomím, že práve na nich môže dopadnúť zblúdilá strela a zaspávať pri dunení delostreleckých sálv. Každodenné zúfalstvo, no aj každodenná súdržnosť, solidarita, vzájomná pomoc, chvíle radosti a, paradoxne, obrovská ľudskosť v týchto neľudských časoch či bezmocnosť z toho, že zúfalé hlasy kričiace pravdu na Západ vždy prehluší dunenie ťažkej artilérie. To je realita dnešného Donbasu.

Zobuďte sa, pár kilometrov od našich hraníc je skutočná vojna! A v žiadnej vojne nie sú dobrí či zlí. Len mocní so svojimi záujmami a bežní ľudia so svojim utrpením."