milujem maj lasky cas, milujem svoju rodinku, kt ma pocit, ze by chceli svatbu, bejby, alebo aspon aby som si nasla konecne chlapa. milujem problemy typu: ked som sama tak o mna nikto ani nezakopne a ked mam chlapa, tak sa vsetci trhaju. milujem svoju vynikajucu skolu, kde je upadok, ze vacsi byt uz ani nemoze a to si hovori jedna z najlepsich. milujem family sessions, ked sa do mna obuje kazdy kto tam je a rovnako ako poslednych par rokov do mna hucia, ze ak neprestanem byt cynicka a nezacnem byt sladka ako barbie nevesta zo svatobnej torty, skoncim ako stara dievka, krajsie povedana ako single. milo sa pritom tvaria, ze vsak ja asi nemam city a v pohode to prejdem usmevom(tentokrat ma dohnali do stadia, ze som sa isla poprechadzat v dazdi.druhy den mi potom chodili semes, ze nic nie je take cierne, humoristi) milujem svojich kamaratov, kt mi za kazdu cenu musia niekoho dohadzovat (este ani raz sa netrafili). milujem ich rady typu: "to nemozes nahanat, to pride same" a zaroven "ale to nemozes nechat tak, musis tomu pomoct" (keby si aspon neprotirecili).
a to je asi tak vsetko co v mesiaci lasky milujem, idem si ten mesiac uzit. dalsi az o rok...
ale ked budem velka.... (a nebude zo mna selka)