Je noc a ja som taky prazdny. A unaveny, oci mi klipkaju no spat nechcem. Akysi smooth miles davis mi tuto naladu dokrasluje svojou smutnou trubkou. Som taky prazdny ze ani necitim cely ten sentiment jazzu ktory sa na mne hrnie. Vsetko akoby splyvalo. Zdalo sa bezfarebne, beznadejne, no nie az tak celkom,ale urcite lahostajne. Kind of blue sa tento feeling asi nazyva. Zvycajne beriem v chvilach pauzovania do ruk mobil a snazim sa zufalo s niekym spojit, poslat kratku vyzvu, sos, sms. No teraz absolutne nic. Vobec ma to netaha. Vobec sa cudujem ze prsty cosi tukaju do klavesnice, lebo ja to mam absolutne v p.. .
Daco mudre by som chcel napisat, nieco co niekoho oslovi, mozno pobavi,necha priestor na uvazovanie, no nic.. stale sa snazim zistit o co to tu vlastne ide. Co mam robit akosa mam s niekym skamaratit, ako najst to co hladam a ako zisti co to vlastne je.. a vsetky tie veci.. ktore fakt uz nevojdu do hlavy