na kraj nosa mi svieti slnko, neviem o co sa pokusa
do tvare mi padaju odfuknute padaciky z pupav, snazim sa ich dat prec, ale akurat su na celej tvari, vo vlasoch
niekto sa ma snazi prebrat do reality slovami ale ja sa len usmejem a lezim dalej, vypinam zvuk na vlastnom tele
v dialke pocujem vlak, je nakladny, neprinasa teda nic nove. v momente ked sa za nim obzriem je prec
ty sedis, preberas rukami travu
pojdeme za chvilu dole kopcom
ale pomaly
lebo som trosku opita, spadla by som do zihlavy
v zatylku ma nieco stekli
a stekli ma to aj v noci ked sa zobudim, hocikedy ked som pri vedomi
preco su luky take pekne a tak podporuju fantaziu?