mame opacny pristup a nam funguje perfektne. od cca pol roku dieta spi samo. v posteli sa mojkame hocikedy (hlavne rano), ale spi sa v svojej izbe. maju rezim, v noci riesime iba ak je problem/choroba. na nocnik chodia sami fakt od malinka. vecery mame prakticky uplne volne, cez vikend sa v izbe zabavia minimalne do osmej rano.

je mozne ze si nase deti museli ako miminka "odtrpiet" ze kazda ich zla nalada nebola instatne riesena za asistencie rodicov - museli sa s tym obcas vysporiadat sami. mam pocit, ze teraz su o to samostatnejsie a specialne ta mensia mi pripada totalne bezstarostna. ked sa jej nieco stane alebo ju nieco boli, tak to takmer vobec neriesi. ak sa aj na nieco nahneva alebo rozplace (emocionalne krivdy totiz), tak prestava riesit do par sekund max. minut.

nechcem zhadzovat ziadny pristup, rodicia aj deti su ludia, kazdy sme iny. vidim okolo seba ale vela priposratych matiek, co chlacholia decka pri kazdej boliestke. nebodaj aby decko zaplakalo, hned sa rieska. z deti potom casto vyrastu sebestredni lolovia, co maju pocit ze vesmir sa toci iba okolo nich a nevedia sa vysporiadat sami so sebou, resp. so svojimi problemami. toto vobec nepisem o tebe a v zasade ani o pristupe ktory sa prezentuje v tom clanku. pisem iba o tom co vidim okolo seba.