Mozno to patri skor do fora s volnymi asociaciami, davnymi hrami alebo psychedelie spojenej s tou jedinecnou krajinou: v japoncine je vyraz oni oznacujuci zlovestne demony, ktore sposobuju hromadne nestastia. Slovensky vyraz "oni" je sice iba puhy homonym, bez etymologickej ci vyznamovej suvislosti, no neraz sluzi podobnej funkcii. A to nielen ako zameno, tretia osoba mnozneho cisla je vseobecne ucinnym prostriedkom ako rychlo abstrahovat a popisat sily, ktore su mimo jedinca - oznaci, popise, upozorni.

Ako suvisi demonizacia s oznacovanim "nich"? Kontrast prvej a tretej osoby pluralu funguje v mnozstve jazykov na rozlisenie zakladnej hranice sveta "nasich" a "ostatnych"; sveta kde funguju nam zname zakony, normy a hodnoty, a zvysku, cudzieho sveta, divociny, kde nas moze cakat cokolvek. Niektore jazyky dokazu "ostatnych" vyjadrit aj fajnovejsie, napriklad tzv.kluzivnym rozlisovanim v ramci prvej osoby, ine pomocou pasivu, neosobnych ci zvratnych zamen (ked "sa" nieco hovori) ci stvrtej osoby. Tak ako pri predstave zlovestnych demonov, aj v gramatika zohravala svoju rolu tabuizacia, snaha "nevyvolat" temne sily tym, ze sa pomenuju alebo oznacia prilis jednoznacne; ako aj naopak, potreba zaclenit sa, vyjadrit prislusnost ku skupine, v ktorej citime bezpecie a privilegia. Co z toho dokazeme vyjadrit lepsie? Tazke je povedat: cim viac sa dokazeme od niecoho distancovat, o to lepsie sa vieme s druhymi javmi stotoznit.

Druha vec je ale predmet reci. Koho resp. co oznacujeme "nimi"? Uz je to cez 100 rokov, co v antropologii panuje kontroverzia, nakolko je kluzivna funkcia na socialnej urovni univerzalna, nakolko sa kmenova nevrazivost (a, z druhej strany, ritualna pohostinnost) odlisuje od politiky ultrapravicovych stran (a, zas z druhej strany, od UNHCR). Myslienkovy pochod, ktory k oznaceniu druheho funguje moze byt ten isty vsade, no samotne oznacenie velmi zavisi od situacie. Jeden je tazky nacio-primordialista, prvu otazku ti da "odkial si" a uz si ta zaraduje; iny moze byt velky astrolog, zaradujuci si podla toho, pod akym znamenim si sa narodil; a dalsi sa bude zaujimat o tvoj politicky nazor. Robi to ale vsetky taketo zaradenia, kategorie, rovnakymi? Je nazor, ze niektori ludia su "sily zla" v podstate to iste, ako napr. ze kozorozci su tvrdohlavi?

Francuzska revolucia bola vyjadrenim sna o "nas" - o spolocenstve bratskom, rovnom a ako celku teda slobodnom. Svoje energie najprv vcelku uspesne obratila proti privilegovanym vrstvam; "oni" boli znicitelni, nahraditelni, a z velkej casti uz davno zbytocnym javom. V Europe nebolo v 18.storoci mesta porovnatelneho s Parizom, to sa malo stat vzorom nielen pre siroku risu, vtedy este kulturne dost roznorodu, ale aj pre sirsiu Europu, ktorou najprv tak uspesne tiahol Napoleon. Napokon sa preratal: nacionalizmus ako zbran dokazali vyuzit aj Nemci, Anglicania a po nich skoro cela Europa.

Z projektu bratskeho "my" vznikol system, v ktorom "my, narod" mal jednat len s "nimi, inym narodom". Tento system sam nebol revoluciou: vymenila sa znacka privilegovanej, politicky uznavanej vrstvy, pricom ta nova bola kompatibilnejsia s sirsimi masami. Francuzska identita bola vcelku siroka, a aj preto sa tamojsi politici sebavedome pustali do projektov, ako civilizovat (borzsky povedane asimilovat) vesmir. V krajinach, ktore svojho Napoleona nemali, sa ludia chytali toho, co bolo; najcastejsie jazyka, kedze taka madarcina ci slovencina mali byt pre Nemcov nenaucitelne, no stacilo to na politicku agitaciu a vydavanie rozkazov vo vojsku. O to to ale moze byt silnejsie. Konkretne pri Slovensku, jeho historici radi zvyraznuju diskontinuitu jeho dejin, restarty, zhadzovanie jariem, zaciatky novych, uz fakt modernych dejin (1848, 1918, 1939...), no a samozrejme vecnost a jedinecnost, spocivajuca uz len v etnonyme - su snad na svete nejaki ini Slovania?

To je velmi nepresne. Kazdy restart bol v prvom rade rozkolom, hadkou: Stura s Kossuthom, Hlinku s Masarykom ci Meciara s Klausom; mozno to neboli uplne osobne hadky, no slo o malych "Napoleonov", ktori dokazali za seba strhnut aspon nejaky ten voj, ked uz nie Grande Armee. Ukazalo sa, ze sa da spravit krvavy spor na velmi jemnych (dialektologickych!) rozdieloch, a len historicke stastie (plus obcasna krutost a pogromy) sposobili, ze Sk nie je take etnicky roznorode, a teda ze nedopadlo ako Juhoslavia. Alebo ze sa v nom nestriela v redakciach novin, kde si z niekoho robia srandu. V nasej civilizovanej krajine sa hrozba satyry da pekne riesit sudnou cestou - no kedy zas spravi policia zatah v nejakej dedine, lebo nejaky cavo bude silnejsie kricat cez ulicu? Ked ti vadi este aj vychodnarske zatahovanie, ako mozes zniest niekoho vyrazne tmavsieho ci politicky inak zmyslajuceho?

Ak maju antropologovia Sumnerovej skoly pravdu, schopnost demonizovat druhych ludi, a to masovo, vobec nezalezi od vlastnej identity, prislusnosti ci vobec predstavy o sebe. Tato schopnost tu bola pred narodmi a ostane aj po nich, ked prijmes identitu VelkoEuropsku, SkutocneLudsku ci Kyberansku - je to proste funkcia reci a mozgu. No ako vies reagovat na znacky, ktore sa ti ponukaju?