 |
|
| node: | Re[2]: Kovacevica |
| template: | 4 |
| parent: | Re: Kovacevica |
| owner: | mj |
| viewed by: | |
| created: | 28.12.2014 - 10:00:02 |
| updated: | 28.12.2014 - 10:07:28 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 6737026 7793754 7793798 7793851 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::0
total children::0
1 ❤️
myslim ze to bolo nejako takto :)
...Okolo Melnika je velmi teplo a sucho, malo lesov, kopce su iba travnate, a pestuje sa tu vela vinica. Oblubenym dopravnym a pracovnym prostriedkom su tu okrem konov (ktorych je hojne po celom Bulharsku) osly. Samotny Melnik je zopar obnovenych a udrziavenych tradicnych domov ucupenych medzi pieskovymi kopcami, zjavne len pozostatok niekdajsej slavy. Mestecko bolo plne policajtov, prave prebiehala navsteva nejakych zahranicnych politikov. Pred budovou skoly chlapci hrali basketbal a male dievca sustredene trenovalo gymnastiku. Po kratkej prechadzke sme sa naobedovali, kupili flasu skveleho domaceho vina a sli navstivit nas dalsi ciel. Rozenski monastir bol v case nasej navstevy oazou kludu a ticha, okrem nas tam boli mozno styria turisti. Je ovela mensi ako Rilski monastir a videli sme len troch mnichov. Viem si predstavit ze by som tu stravil nejaky cas. Z Rozenu sme sa vratili do Goce Delèev a pokracovali do mesta Dospat. Cesta viedla cez zaujimave ciastocne moslimske dediny, v ktorych ziju Pomaci, bulharski moslimovia. V Dospati sme nasli ubytovanie vo fajn vybavenych apartmanoch na sukromi za 12 leva na osobu. Vzhladom na pomerne velku nadmorsku vysku, viac ako 1000 metrov nad morom, bolo vecer dost chladno. Napriek tomu sme vecerali vonku na terase hotela Panorama. Bol odtial totiz nadherny vyhlad na zapadajuce slnko nad velkym jazerom Dospat (vsetky jazera okrem horskych plies, ktore sme v Bulharsku navstivili, boli v skutocnosti umele vodne nadrze s hradzou, co nic neubera na ich krase kedze su v horach). Kuchyna hotela bola vynikajuca, mozno najlepsia zo vsetkych co sme skusili. Urcite budem dlho spominat na skvelu hustu hovadziu polievku. Uz tradicne sme na izbe dopili melnicke vino a pobrali sa spat....
...Okolo Melnika je velmi teplo a sucho, malo lesov, kopce su iba travnate, a pestuje sa tu vela vinica. Oblubenym dopravnym a pracovnym prostriedkom su tu okrem konov (ktorych je hojne po celom Bulharsku) osly. Samotny Melnik je zopar obnovenych a udrziavenych tradicnych domov ucupenych medzi pieskovymi kopcami, zjavne len pozostatok niekdajsej slavy. Mestecko bolo plne policajtov, prave prebiehala navsteva nejakych zahranicnych politikov. Pred budovou skoly chlapci hrali basketbal a male dievca sustredene trenovalo gymnastiku. Po kratkej prechadzke sme sa naobedovali, kupili flasu skveleho domaceho vina a sli navstivit nas dalsi ciel. Rozenski monastir bol v case nasej navstevy oazou kludu a ticha, okrem nas tam boli mozno styria turisti. Je ovela mensi ako Rilski monastir a videli sme len troch mnichov. Viem si predstavit ze by som tu stravil nejaky cas. Z Rozenu sme sa vratili do Goce Delèev a pokracovali do mesta Dospat. Cesta viedla cez zaujimave ciastocne moslimske dediny, v ktorych ziju Pomaci, bulharski moslimovia. V Dospati sme nasli ubytovanie vo fajn vybavenych apartmanoch na sukromi za 12 leva na osobu. Vzhladom na pomerne velku nadmorsku vysku, viac ako 1000 metrov nad morom, bolo vecer dost chladno. Napriek tomu sme vecerali vonku na terase hotela Panorama. Bol odtial totiz nadherny vyhlad na zapadajuce slnko nad velkym jazerom Dospat (vsetky jazera okrem horskych plies, ktore sme v Bulharsku navstivili, boli v skutocnosti umele vodne nadrze s hradzou, co nic neubera na ich krase kedze su v horach). Kuchyna hotela bola vynikajuca, mozno najlepsia zo vsetkych co sme skusili. Urcite budem dlho spominat na skvelu hustu hovadziu polievku. Uz tradicne sme na izbe dopili melnicke vino a pobrali sa spat....