Mal som teraz tu cest zavitat do jednej dost provincnej oblasti Bulharska. Nejde o mesto, cele to tu spada do obciny Grmen, co je ledva mestecko. Anticka civilizacia sa tu koncentrovala v doline, kde z Rodop vyteka rieka Mesta; Trajan tu po vitazstve nad Dakmi vystaval mesto, ktore avsak slovanske najazdy vela nenechali. Nova kultura vsak vznikla nad dolinou, pri mineralnych pramenoch.



Dedina Kovacevica je pre dnesnych Bulharov vecou hrdosti. Nie je to pritom Terchova, kulturne centrum na krizovatke turistickych ciest, ani Detva, z ktorej sa stala priemyselna metropola regionu. Lezi v odlahlom kraji juhozapadnych Rodop, zhruba 1000 m nad morom, a sice je to len 200 km od Sofie, dostat sa sem za 4 hodiny je dobry vykon. Na rozdiel od inych cielov narodniarskeho turizmu v Rodopach, ako napriklad Asenovgrad ci Backovo, tu chyba masova vystavba novych, viacpodlaznych penzionov, spravidla dlhodobo neomietnutych a neskolaudovanych. Chybaju nepravidelne marsrutky, diva cestna premavka, a vobec cesty. Vek aut pripomina promo zabery z Kuby, no nie kvoli tomu, ze by tych zhruba 36 stalych obyvatelov na lepsie nemalo.



Dedina je pamiatkovo chranena. Cela je postavena v slohu, ktory si mozme dovolit nazyvat balkanskym pragmatizmom: prizemie je v podstate kamennym opevnenim, nad ktorym su vystavene dve-tri podlazia z dreva, obohnane verandou pre dobry rozhlad. Okna su skor mensie, niekedy nechybaju ani strielne. Obyvatelia neboli bezni sedliaci-rolnici, ale skor pastieri a remeselnici. Hospodarstvo tohto typu si vyzadovalo urcitu akumulaciu cenneho materialu (oviec, kovov), co byvalo lakadlom nielen pre hajdukov, lokalnych zbojnikov, ale neraz aj vladne vojska. Kovacevica sa sama nestala znamou hajdukmi, komitadzijmi, vojvodami ci povstalcami, ale tak aspon jeden partizan tu ma rodny dom:



Pre znalcov krajiny netreba pripominat, ze ide o jej etnicky najpestrejsi region. Dedina sama sice byvala prevazne bulharska, hned par kilometrov od nej je dedina moslimska Gorno Drjanovo (turecko-pomacko-albanska) a pod nou romska, Kremikovci. Krestanski Bulhari sa sem nasidlili z okolitych dedin vypalenych pocas povstani koncom 17.storocia. Podla povesti sa tu raz stratila zena jedneho kovaca; ludia ju chodili hladat, pricom nasli tu viacero prirodnych pramenov a usadili sa. "Ist za kovackou" bolo metaforou pre unik z doliny a novy zivot v horskej dedine. Samotna Kovacevica je sice znama ako utociste "pravych, krestanskych Bulharov", no aj u tych poslednych 36 zitelov najdeme viac moslimsko-slovanskych Pomakov, nechyba tu ani Holandan a Brit. Folklorne spada dedina paradoxne do oblasti macedonskej; kuchyna je uz ale bulharsky mainstream.



Kedze dnes ide v podstate o extremnejsiu chatovu osadu, vela spolocenskych budov tu nenajdeme. Krcma Bratjata ("The Pub") je zvnutra vyzdobena v duchu synkrezy militantneho komunizmu a narodnoosloboditelskeho hnutia: Lenin hladi uprene na tenku hajducku pusku, vedla neho cerveno-bielo-modra vlajka s krizom, a nechyba ani velka mapa bulharskej rise v case mocnej dynastie Asenovcov. Radnica zodpoveda skor bulharskemu vyrazu pre nu - kmetstvoto. Budova v zlom stave sluzi skor ako pristresok pre staresinov, co sa pravidelne schadzaju ku kave na prieceli. Z bazara ostala len dalsia krcma zvana Mechana ("krcma"), posta otvorena v sobotu a nedelu (prave v tento vikend ale nebola), a suvenirovy obchod. Ten je zaroven galeriou: vedie ho stary pan, filolog, organizujuci v lete vystavy a performance festivaly.



Prakticky obchod tu zije ruka v ruke s "tazkym", modernym umenim. Z dediny pochadzalo viacero spisovatelov a maliarov, vratane sucasnej sefky bulharskeho kulturneho institutu vo Viedni. Dedina mala dokonca gymnazium, zalozene este za osmanskej nadvlady. Kovacevica pripadla Bulharsku az po prvej balkanskej vojne r.1912; pre dedinu sa tym zacalo obdobie upadku, kedze ludia sa stahovali do vacsich miest. Az od 70.rokov sa zacalo s pamiatkovou ochranou zvysku dediny, prakticke vysledky ako rekonstrukcie ale priniesli az eurofondy.



Podobny osud stretol aj mensi Lesten, ktory ma este menej trvalych obyvatelov - 11. Ti su ale velmi aktivni. Dedinka lezi na polceste medzi Kremikovcami a Gornym Drjanovom; ma galeriu, krcmu s originalnym nazvom Krcma, a medzi domacimi ako rarita popisovany hlineny dom. Bilba sme v nom nenasli, aby nas pohostil, tak sme uprednostnili Krcmu. V nej na obrovskej plazme bezal Spiderman, varili skvele kjufteta, v pozadi hrala latino hudba, nechybalo wifi, v dialkach sa skvel Pirin; skratka postmoderna idyla.



prijaten uikend!