Nepamatam sa, kedy som naposledy vstala a citila sa dobre, aspon trochu odpocinuta. Tolko rokov uplne zbytocne, clovek si mysli, ze je to v hlave a nakoniec ... Takze toto je teda norma. Nemusim ja viac s telom bojovat, vyskocim rano z postele, necitim viac unavu, prechadzam sa a precitujem kazdy pohyb a okamih, telo pracuje ako hodinky -- tolko synergie, tolko energie !! Zavriet oci a pozriet do slnka, rozplynut sa ... Bytost dvojita, v niz se spojuje konecny rozmer telesny s nekonecnym rozmerem ducha ... Podme si lahnut na luku a rozvijat svoje eideticke vlohy - krasne tvary a predmety - oblaky, slnko - dym ako zrkadlo - modre nebo, najkrajsia farba nebeska je ! Kruti sa mi hlava, skutocnost stoji a vsetko navokol sa pomaly vznasa a pada - ticho, sum toho priestoru ... ako pod hladinou, kde v lucoch slnka v neviditelnych ciastockach zrkadli sa cely svet --- Ako len zachytit ten okamih ?