Este raz vdaka vsetkym, co sa na volby nevysrali a prejavili svoj nesuhlas s vyvojom v nasom hlavnom meste! Tiez vdaka tym, co len nepovzdychli nad CTckovou kauzou, a tym prispeli k padu dvoch vysokopostavenych smerakov! Clovek ma pocit, ze teraz, po 25 rokoch, sa duch Novembra opat vracia do nasej spolocnosti! Opat znie nadsenie pre slobodu, nesuhlas s aroganciou moci! No netesme sa prilis.

Pad Pasku a Zvolenskej je sice pekny, no oslabuje Ficov rezim? Je to snad dosledok porazky Manku najvacsim drbom v bystrickej zupe, volieb prezidenta ci ftakovho padu? No oni nejdu do vaznic - len do politickej vysluzby, ktora mimo Smeru nemusi mat pre nikoho velky vyznam. Ich posty preberu ludia, ktori su este menej znami, menej vyrazni a bude otazka casu, kedy svojou politickou zodpovednostou neprikryju zaujmy tych, ktori sa rozhodli Pasku obetovat. Hlina, Matovic ci Lipsic sa na nas vrhaju vo vidine novej Gorily, idu v budajkach na tribuny ako keby objavili podstatu skazenosti systemu, no sami si nepriznaju, ze to su v prvom rade rozkoly v opozicii, z ktorych niekolko sami sposobili, co umoznili Smeru dokoncit aj pofidernejsie obchody ako tento.

Aj zmena radnicnej garnitury je v celku ok: nezavisle a odnezavislene tvare ako Nesrovnal ci Cahojova nas mozu naplnat optimizmom. No nakolko sa mozme tesit z toho, ked voli len tretina? Aky tlak verejnosti budu tito ludia citit, ked sa na nich znesu pokusenia moci a jedinecne prilezitosti, ktore urad ponuka? Volby pred 17.novembrom nas teda mohli aj viac nadchnut; nie len tretinovo. Zvolene mena nas sice tesit mozu, no mnozstvo volicov nijak mandat komunalneho politika neposilnuje. Fakt, ze v Cadci ci v Roznave ide 50% volit by hejblavak mohol vysvetlit ako dedicstvo discipliny z cias Meciara ci narodnych vyborov, no podla mna toto mesto, ako polis, Bratislava zase prepadla. Chce byt najbohatsie a najreprezentativnejsie mesto tohto statu, no jeho obyvatelstvu je to jedno.

Srholec teraz na odovzdavani cien pamati naroda hovoril o tom, ze najvacsie skody komunistickeho rezimu boli tie moralne: legalizacia podrazov, nepoctivosti, ritolezectva. Tieto javy tu boli samozrejme aj predtym, rovnako ako ostali aj po pade systemu. Podla mna ovela vaznejsou "moralnou skodou" tohto rezimu bola predstava, ze sme od politiky oddeleni. Politika je domena samanov: zasvatenych stranikov, ich sponzorov a aktivistov, siriacich svoje herezy, nepodporitelne tvrdymi cislami rastucej zamestnanosti ci efektivity uzivania eurofondov. Sila hlasu sa straca tak v Oligarchovom "volic je hovno", ako aj v pohodlnosti zivota o prezitie a sytost, ktorymi mozny volic zo seba to hovno robi. Pri politike sice kazdy chape, ze ide o mocensky boj, no minimalne tych 66% bratislavskych nevolicov akoby nechapalo, ze nejde len o boj o nejake koryta, ale o moc nad nimi samymi; moc, ktorej by mali byt sami sucastou, a ktoru by mali usmernovat.

V tom 1989 neslo ani tak o to, aby sme sa k moci dostali, ako skor o vedomie toho, ze system sice straca pevnu podu, pricom nas klame. Trabanty tiahli na juh, no malokto vedel preco. O Walesovi sa snad tiez vela nevedelo a "pad berlinskeho muru" sa do cechoslovenciny dostal ako cudzie slovo. Politicke premeny z tohto roku ostavaju vytrhnute z sirsieho kontextu, otvorene Jakesom a Lorencom na apologeticke dezinterpretacie (ved mohli na nas poslat tanky!), no a co do politickeho dedicstva - lahostajne. VPN, ODS a KSC sa v aktualnom narative premienaju na bezne zaujmove skupiny, ktore dochadzaju ku kompromisu, nepovrazdia sa, a napokon je komos Calfa premierom a revolucia "dohodou".

Akoby sme sa chceli podvedome vratit ku vlade privilegovanej elity nad pospolitym ludom. No ako inak budu buduce generacie vnimat volby, kde chodila len tretina opravnenych? Podari sa nam nadobudnut schopnost vazit si svojho hlasu?