Osobne sa ani nečudujem.
Pedagogické fakulty zväčša bojujú o život a preto nerobia prijímacie skúšky ani pohovory pre uchádzačov. Až na výnimky ako je psychológia alebo primárne a predprimárne vzdelávanie, na ktoré je vždy plnka. Tým pádom sú radi, keď sa im tam prihlási minimálny počet pre otvorenie ročníka a zoberú každého. Aj takého, ktorý by za normálnych okolností na prijímačkách nenapísal ani svoje meno. Nehovorím, že prijímačky sú adekvátnou normou pre komplexné posúdenie kompetencií prípadného študenta, ale myslím, že aspoň plnia funkciu hrubého sita.
Kedže školy dostávajú peniaze na študenta, je logické, že nie je v záujme školy vyhadzovať študentov a preto tam ostávajú aj takí, ktorí to dosť očividne nezvládajú, ale pre "dobro" školy mu umožnia nejako sa pretĺcť aj cez štátnice a potom sa celý vytešený cerí na fotke s diplomom v ruke a hovorí, aká to bola primitívna škola.
A ver mi, takých tam je nechcem povedať, že väčšina, ale viac než dosť.
Napríklad z môjho študijného programu by som bez mihnutia oka vyrazila 9 ľudí z 11.
A toto samozrejme nie je záležitosť posledného roka, ale minimálne 10ročia. Potom sa naozaj nečudujem, že nikto nechce absolventov pedagogických fakúlt.
Ma to mrzí, lebo je to len na úkor tých pár, ktorých to baví, snažia sa a nemajú za cieľ len nejako preliezť, dostať diplom a "veď robiť môžem aj v mekdonalde". Ak sa chcem zamestnať niekde inde ako v školstve, tak je to sakra ťažké, lebo všetci tak na mňa pozerajú, že hmm.. pedagogická, tak to nič (a to ma nemrzí, to ma neskutočne nasiera).
No a asi toľko k tomu. Písala som to v miernom amoku so žltou hmlou pred očami, tak ak sú nejaké nejasnosti, rada vysvetlím .)