Mam tam ist / nemam tam ist? V praci som si kvoli tomu zobral den volna. Dovolenky mam este dostatok, aj tak si ju celu nemozem preniest do dalsieho roku. Rozmyslam, ze si spravim len taky zewl stvrtok, nejake tuky, par urpinerov. Ale pre istotu si nastavim budik. Neboli sme kamarati. Ja som ho za kamarata nepovazoval. Ale prislo smutocne oznamenie, kde a kedy je pohreb a mne prislo neslusne sa ospravedlnit. Hlavne nie je na co sa vyhovorit. Pocasie? Naval prace? Fingovana depresia? Nic. Nastavujem si budik a rano sa uvidi. Mozno vymyslim nieco na mieste.
Budik zvoni, jedno zvarko na balkone, ranajky cokapik a mlieko. Nad miskou premyslam ci tam ist alebo neist. Oblek som si dal dokopy este vcera, nenosim ho vobec, preto je v dobrom stave. Trochu som do neho pribral tak si ho nechavam otvoreny, co sa asi nehodi ale zase neni to stara dobra dvojradovka. Mozno az moc sportovy na pohreb. Prehodim balonak po otcovi a smer krematorium. Dole na mna caka taxikar, nachometri uz naskocili nejake kovaky, co budem musiet doplacat, ale zosnulemu som co-to dlzil, takze to vo fiktivnej uctovnej knihe iba odpocitame zo strany “Ma dat”. Pasiva, si-tu-preferes.
Na cintorine je velmi malo ludi, aj ked umrela uplna nula. Najblizsia rodina, bratranci, tety, par radoby priatelov co mrtvy srac mal rad. Oni jeho nie. To teraz vytahovat nebudeme, nie je na to najlepsi cas. Idem sa k nim pripojit. Stojime v miestnosti, cumime do blba, ale nie je nam nikoho luto. Len sme ticho, nech nahodou sa nezacneme ujebavat alebo nieco podobne. Vanesa len cumi, ju som mal vlastne s toho intervalu nelutosti vyclenit. Samo ju mal rad. Viac nez rad. Keby sme chceli, mohli by sme nakreslit priamy suvis medzi jeho smrtou a jej reakciou nad tou otazkou, ktoru jej dotycny polozil. Ona odmietla. On si chcel odfrknut trochu a prepalil to. A vobec, preco schizoafektivny, naruseny piker si kupi na supu dva gramy hera? Hm? Co tym asi sleduje? Musis byt uplne blby. O samovrazdu sa uz pokusil viackrat, bolo len otazkou casu, kedy sa mu to konecne podari. Dvere sa otvoria a my vchadzame a usadzame sa v strednych radoch. sedime kazdy sam, ta pica z Marianum to mohla trosku zorganizovat, takto roztruseni posobime velmi nekompaktne, ako by nas tu bolo este menej ako nas tu realne je.
Knaz, nevedel som ze zvarac bol veriaci, asi mama je skor krestan. Vadi mi tu. Rozprava o kvalitach, rozprava o kvalitach ale ako?! Ako keby sa jednalo o cistu dusu. Moralne nezavadneho cloveka. To teda nie. Zacnem si v duchu menovat jeho nedostatky -chorobna nedochvilnost, niekedy sme s vajcom cakali my na neho, kym donesie lovky a nie on na nas-,vacne sa stazovanie a sebalutost, jesitnost, a podobne celospolocensky pritomne negativa. Na chvilu sa prichytim, ako mu zavidim, ze to ma za sebou, ale tento pristup bol typicky skor pre neho ako pre mna, neviem preco uvazujem takto. Fararek este chvilu trepe fabulacie jeho rodicov co mu nadiktovali, potom sa spusta rakva a my pocuvame jeho oblubenu pesnicku. Na pohrebe ti olgu a jozefa nepustia, tak to su nejaki rolling stones, gimme shelter. Vanesa potahuje, jej problem. Ideme popriat najblizsej rodine uprimnu sustrast, ked sa to spusti. Ako sa dostavame na rad, tak stara ide vyletiet z koze. Vraj my sme ho naucili na drogy. Vraj sme to my, kto ho ma na svedomi. Predtym ako nas poznal, to bol slusny, bezproblemovy chalan. Jasne. Hlava rodiny sa snazi vsemozne ukludnit situaciu, ale nedari sa. Pani Beblava je uplne hystericka a to ma doraza. Strasne mi vadi, ked ludia nevedia prijat osobnu zodpovednost. Za jeho penchant voci drogam nie je zodpovedna ani ona, co si rodicia vedia davat obcas za vinu a pytaju sa kde spravili chybu, ani ja co mal odo mna prvy raz. Nemam najmensie vycitky svedomia. Odoberieme sa bokom, aby sme nesolili rany, ideme si spravit sukromny kar, ked bol neboztik taky kar.