cwbe coordinatez:
866
1551575
1303683
7750884
7752712
7752763
7752818

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1
total children::1
show[ 2 | 3] flat


ludsky kapital vyspelych krajin vychadza prave z ocenovania tvorivych, neautomatizovatelnych schopnosti; je ale otazka, ci k vyuzitiu tychto schopnosti je lacnejsie vynajst stroj alebo najat cloveka z menej vyspelej krajiny - ano, moze ist o pokrokove odvetvie priemyslu, no ked ma chudobnejsia krajina xM hladnych krkov s holymi rukami, co si vyberie? globalizacia je rovnako druh pokroku, no odlisny: vedie k vytvaraniu centier a periferii, nie k optimalizacii vyuzivania zdrojov (to moze byt "moralny" dosledok raz, trebars freony sa zakazali celosvetovo, no zas okolo tych CO2 emisii je dost cirkus)

tento pokrok nespomaluju len vojny, ale aj "mier" na ekonomickej periferii, kde oligarchia brani vzniku strednej vrstvy




0000086601551575013036830775088407752712077527630775281807752959
palino
 palino      07.11.2014 - 18:26:40 , level: 1, UP   NEW
vždy je lacnejšie vynájsť stroj a stroj sa bude postupne zavádzať všade, kde je to možné(koľko je v skutočnosti neautomatizovateľných činností- v konečnom dôsledku stačí architekt systému- mysliteľ, vynálezca), ak sa nič nezmení v trende(nedávno som čítal článok o tom, že už aj v takej relatívne komplexnej činnosti ako právo dochádza k substitúcii)
ktorý podnikateľ si vyberie drahšiu alternatívu v podobe ľudskej práce v kapitalistickej ekonomike v hociktorej krajine? asi žiaden
vytváranie centier a periférii ide v globalizácii ruka v ruke s optimalizáciou- stále pre korporácie platia poučky o trhovom mechanizme; je tu indiferencia voči ľudským osudom a vlády sa len prispôsobujú, lebo tiež medzi sebou súperia, aby vytvorili vhodné prostredie na dočasný pobyt tej-ktorej korporácie
musíme ísť k základom sociálnej spravodlivosti pri týchto problémoch; autor vyššie naznačuje, že niečo vznikne spontánne, ale nemyslím si; zanedbáva totiž mocenský charakter vzťahov v spoločnosti