Slovenské rudohorie je najväčší horský celok na Slovensku. Už za Košicami sa začína rozľahlý a súvislý horský pás, ktorý dôkladne izoluje východ Slovenska od jeho zvyšku. Z tejto rozľahlej oblasti je neprávom populárna iba jej gemerská časť - zvyšok Rudohoria je totiž taká diera, že sa o nej nehovorí vôbec nikde. To, že tu stoja mestá, majú na svedomí hlavne Nemci, ktorí tu pár sto rokov dozadu stavali bane. Časť miest sa ešte rozrástla za socializmu, ale potom už sa prestalo ťažiť a beztak neveľké mestá začali upadať.
Toto veľké územie je relatívne neobývané a mimo jeho gemerskej časti (ktorá tvorí zhruba polovicu) tam takmer nie sú mestá, iba strediskové dediny/mestečká. Dôvod pre ktorý sa tam človek môže ocitnúť, je ten, že ide o perfektné východiskové miesto na túru - iba dostať sa tam je trochu ošemetné.


Autobusová stanica v Plešivci

Krompachy je rozťahaná horská obec so štatútom mesta, ktorá pokračuje ďalej údolím zrastená so susednou dedinou Slovinky, plnou banských industriálnych brownfieldov uprostred obce, oceľových konštrukcií ponad hlavnú cestu, rozpadávajúce sa banské budovy a komplexy, všetko. V centre Krompách je zopár panelákov, Tesco a potok, trochu ďalej je staničná štvrť, ktorá už je príliš ďaleko od centra, takže domy na ulici majú väčšinou prázdne či vybité výklady a všetko sa rozpadáva a zarastá. Pri stanici sú kovohuty, ktoré raz idú a raz nejdú, pokiaľ idú, okolitá príroda vyzerá ako po jadrovej katastrofe.


Železničná stanica Krompachy


Krompachy, staničná štvrť


Slovinky

Neďaleko Krompách sú Margecany , železničný uzol, predtým drobná dedinka z ktorej väčšina skončila zatopená pod Ružínskou priehradou, dnes staničné mestečko aj s eurofondovým námestíčkom pred stanicou (autobusová búdka, zopár lavičiek, zopár kachličiek, hotovo). Od Margecian bočí trať na Červenú skalu, jedna z najkrajších vyhliadkových tratí na Slovensku. Prechádza nie príliš širokým, medzi horami privrznutým údolím Hnilca a Slovenským rajom. Údolie Hnilca sa celkom rýchlo odlesňuje (ťažba dreva je asi jediná možnosť, ako si tam privyrobiť), a sú po ňom rozsiate dedinky, mestečká a panoramaticky po bokoch údolia aj rómske osady, nezriedka vo forme panelákových lazov, hnileckého špecifika. Trochu ďalej v Slovenskom raji a smerom na Nízke Tatry dediny striedajú lazy, každý laz má vlastnú železničnú stanicu s koľajiskom a stavadlom.



Margecany, pamätník eurofondov


Margecany, malevičovská fasáda

Nálepkovo (predtým Vondrišel) je jedno z posledných mestečiek v údolí Hnilca. Ulice typicky nemecké, s na seba napraskanými domami s oblúkovými bránami do dvora priamo z ulice, uprostred je socíkovská samoobsluha, parčík kde sa miestni Rómovia rozprávajú s Bohom a sú tam trochu bizarné sochy. Okolo lyžiarsky vlek a satelitné rómske osady. Najbližšie mesto polhodinu autobusom, alebo tak isto vlakom, všade okolo iba (často povyrubované) lesy, vysoké hory a roztrúsené lazy.





Nálepkovo

Hlbšie v horách už nie sú ani dediny, poprípade obce ako Opátka, kde sú potraviny otvorené tri dni do týždňa, alebo trochu nižšie, už v Slovenskom Krase (tiež súčasť Rudohoria) Hačava, ktorá bola so zvyškom sveta nejak poriadnejšie spojená až niekedy za socializmu kedy bola vybudovaná cesta prerazením do skaly, a dnes je plná zachovalých dreveníc okupovaných chalupármi. Trochu ďalej filmovali Američania voľáky akčný film a vyjazdili z Hačavy cez Sloveský kras "diaľnicu". Na kraji Zádielskej tiesňavy postavili laminátovú sochu anjela s jedným krídlom. Sochu potom filmári darovali obci Háj, a na zasadaní kde sa rozhodovalo, že čo si obec s takým významným americkým darom počne, ktosi ironicky poznamenal, že by sa to malo dať rovno na cintorín. Miestne zastupiteľstvo tento nápad zobralo s nadšením, a tak je dnes nad hájskym cintorínom ozrutný laminátový anjel s jedným krídlom.


panelákové lazy, typické pre údolie Hnilca

Medzev je jedno z veľmi málo slovenských sídel, kde sa hovorí mantáčtinou, nárečím karpatských Nemcov, ktorí dodnes prebývajú, aj keď ich jazyk je zrejme odsúdený na čoskoré vyhynutie. Na uliciach sa nápisy v tomto jazyku ešte nenachádzajú, ale okoloidúce babky tým ešte rozprávajú. Medzev sa skladá z mestečka Nižný Medzev (rozťahaná horská obec s historickým námestíčkom a socialistickým obchoďákom vykachličkovaným motívmi kladiva a kosákov / retro sa stále drží), dediny Vyšný Medzev a asi sto rokov starej banskej osady Baňa Lucia alebo Lucia Baňa, čo je dlhočizná ulica, na ktorej je v rade naukladaných pár desiatok úplne rovnakých typizovaných nemeckých baníckych domčekov - teda kedysi úplne rovnakých, dnes už je časť z nich zrekonštruovaná. V tejto osade nie je ani mobilný signál, a hudobný festival ktorý sa zvykol konať na konci tejto osady, niesol názov "Festival na konci sveta".


Medzev, centrum


Baňa Lucia, takto vyzerá zhruba celá osada, len je to naťahané na vyše kilometer

Hneď za Medzevom sa nachádza mestečko Jasov. Kedysi obľúbené turistické stredisko Košičanov s jaskyňou, skalou s výhľadom, jazerom, chatovými osadami a premonštrátskym kláštorom so záhradou s pávmi. Jaskyňa a skala sa ešte držia, ale z rekreačných stredísk už časť skončila a pomaly zarastajú trávou, a pre človeka ktorý si pamätá ako to tam za jeho detstva vyzeralo za plnej prevádzky, je to mierne hororový pohľad. Vláčik cez Jasov nepremáva už hodne dlho, na strane druhej so svojou priemernou rýchlosťou 30-40 km/h po rovine nemohol konkurovať autobusom. Rómska osada smerom na Medzev neustále rastie a je natoľko známa, že reportáže tam chodia robiť aj českí novinári.
Ešte ďalej po toku Bodvy je Moldava nad Bodvou. Tá už je na úpätí hôr a nie je ničím príliš zaujímavá, historické mesto, ktoré sa v 80tych rokoch zväčšilo asi trojnásobne ako najväčšie zo satelitných miest Košíc.
Medzi najväčší bizár na Slovensku, čo sa atmosféry týka, patrí určite skrachované banské mestečko Rudňany (kedysi Koterbachy), umiestnené v údolí, prejazd autobusom trvá okolo štvrťhodiny ale už ten postačí na nasatie atmosféry tohto sídla / i keď živá návšteva prirodzene stojí za to. Všade okolo bane, oceľové konštrukcie, úzkorozchodky s banskými vozíkmi krížom pomedzi bytovky, atď. Šedivé tehlové bytovky pomiešané s ťažnými vežami - ako miniatúra Ostravy. V centre ozrutný kulturák (skoro palác kultúry) s vybitými oknami. Bývalé banské objekty tvoria značnú časť rozlohy obce, a buď sa pomaly rozpadávajú, alebo ich bizarne insitným spôsobom prerobili miestni rómovia na svoje domovy - you'll never be as D.I.Y as this is. A nie jednu budovu, ale celé desiatky bývalých priemyselných objektov ktoré tvoria vyše polovicu rozlohy obce.





Rudňany

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ