ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Zvyčajné odporúčanie znie asi takto: pite mlieko a pite ho veľa, výsledkom budú lepšie zdravie a silnejšie kosti.

Nový, čiastočne kontroverzný výskum však naznačuje, že táto rozšírená múdrosť nemusí byť pravdivá. Možno dokonca naopak - vysoká konzumácia mlieka má negatívne účinky, zvyšuje riziko smrti i poškodenia kostí. Výsledky sú to však predbežné a hovoria o istej súvislosti, no bez priameho kauzálneho dôkazu.
Provokatívne výsledky

Vedci sledovali podľa štúdie v odbornom magazíne British Medical Journal tisícky Švédov. V priebehu dvadsiatich rokov skúmali konzumáciu mlieka, mliečnych výrobkov a zdravotný stav u viac ako 60-tisíc žien a jedenásť rokov sledovali asi 45-tisíc mužov.

Výsledky ukázali, že čím väčšie množstvo mlieka ľudia pili, tým mali vyššiu pravdepodobnosť úmrtia alebo zlomeniny.

Pre ženy to, navyše, dopadlo podstatne horšie než pre mužov: ak vypili viac ako tri dvojdecové poháre mlieka denne, zdvojnásobila sa pravdepodobnosť, že umrú počas výskumu a až o šestnásť percent sa zvýšila pravdepodobnosť, že sa im zlomí nejaká kosť. V prípade mužov pravdepodobnosť úmrtia stúpla zhruba o desať percent.

„Sú to provokatívne výsledky, viem, ale toto sú fakty,“ hovorí pre magazín New Scientist vedúci výskumu Karl Michaelsson z Uppsalskej univerzity. „Dôležité je množstvo. Takže ak pijete malé množstvá, nemáte žiaden problém.“

Vedci však zdôrazňujú, že ich výsledky neposkytujú žiadny jednoznačný dôkaz. Na to treba ďalší výskum - a pri interpretovaní toho súčasného treba zostať opatrným.
Výskum kritizujú

Ak by sa však výsledky ukázali ako správne, Michaelssonov tím má vysvetlenie. Analýza ukázala súvislosť medzi konzumáciou mlieka a biomarkermi oxidačného stresu a zápalových procesov.

Pri spracúvaní laktózy v tele dochádza k narúšaniu týchto procesov a čím ľudia vypili viac mlieka, tým vedci natrafili na viac zápalových molekúl v moči. Naopak, konzumácia syra a jogurtov či ďalších produktov z fermentovaného mlieka viedla k nižšiemu riziku zlomenín i smrti.

Kritici výskumu však hovoria, že vedci neskúmali, aké cviky sledovaní ľudia vykonávajú. To mohlo ovplyvniť ich štatistiky o zdravotných problémoch. Výskum nemal rozlišovať ani medzi závažnými a menej závažnými zraneniami.

doi: http://dx.doi.org/10.1136/bmj.g6015