struny, ktore neustale "kmitaju" a tak "vytvaraju" sfericku hudbu, ktora sa prejavuje vo všetkom, vedomie je superstruna, had ktory sa zakusuje do svojho chvosta, sam sa poziera a tak rastie stale dokola, alebo ako myslime takymi sa stavame, ako v mikrokozme (vedomí cloveka), tak aj v makrokozme (kolektivnom (ne)vedomí(kvantovej rovine kolektivnej mysle) a v "hmotnom" svete, struny nemaju ziadnu hmotu, su to len nosice cistej informacie,a archetipy, morfogenicke polia, bohovia......konecne sa metafyzika a fyzika zacinaju spajat, ale emko ma pravdu ze je uplne jedno aky tvar dame tymto "prvoobrazom" ci si ich predstavime ako struny, ci trebarz ako castanedove svetelne vlakna co idu odvsadial vsade bez toho aby sa pretli alebo ci si ich predstavim ako duchov co formuju svety je to jedno, dolezita je myslienka ze tato rovina skutocnosti je bazov ci "reziserom" sveta, jadrom vedomia