Tuto nedelu prebehli parlamentne volby v krajine na juhovychodnom konci EU, o ktorej politickej scene sa v Sk hovori snad len ked su volby, alebo padne vlada. V poslednom roku bolo tych padov niekolko; da sa povedat, ze v prvom rade padol kredit vlady ako takej.

Ustrednou postavou tejto sceny je uz takmer desatrocie Bojko Borisov, byvaly poziarnik, policajt, a napokon sukromny bodyguard, medzi ktoreho chranencov patril aj byvaly komunisticky vodca Todor Zivkov ci ex-car a ex-premier Simeon, ktory si ho napokon zobral do strany. V r.2005 sa stal premierom Sofie a skoro na to zalozil vlastnu, na oko hejeuropsku stranu GERB. Svalnaty macho, karatista a aktivny tretoligovy futbalista si ziskal srdcia mnohych volicov a vo volbach r.2009 drtivo zvitazil, formujuc jednofarebnu vladu s tichou podporou turecko-romskej strany DPS. Svoju moc si poistil skupenim Trudu a 168 casa, najdolezitejsich novin v krajine, prostrednictvom banky svojho sponzora Cvetana Vasilieva, este nedavno vraj az druheho najmocnejsieho muza krajiny, cez ktoreho banku prebiehala vacsina vladnych projektov uz od Simeonovej vlady. V "krizovych rokoch" nadchol analytikov aj politikov EU setrenim, co ale jeho popularitu medzi pospolitym ludom, voci ktoremu sa navyse rad nie prave uctivo vyjadruje oslabilo. Bojko je ale zo starej policajnej rodiny. Pod nanosom hrubych manierov sa ale nachadza strategicky rozmyslajuci mozog s ambiciami na viac, nez len par rokov premierovania.

Rok 2013. V Blagojevgrade, krasne socialistickom meste v bulharskej casti starobylej Macedonie, vyjdu v januari ludia do ulic, paliac ucty za elektrinu, ktore tuha zima vyhnala do vysok neraz presahujucich mesacny prijem. Protesty sa siria po celej krajine, a sice sa Bojkovym mediam chvilu dari zvalovat vinu na CEZ, ktory ich elektricku siet privatizoval, vo februari sa uz protestujuci obracaju proti nemu, kedze napriek referendu odmietne stavbu novej jadrovej elektrarne. Na den smrti Vasila Levskeho sa demonstranti patricne pobili s policiou, a na druhy den Bojko ohlasil zamer rezignovat. Vo volbach v maji 2013 vyrazne straca, a do vlady nastupuje lavicova BSP, delegujuca "odbornika" Plamena Oresarskeho ako premiera.

Bojko sa ale tesi. Stale ma v rukach media, ako opozicia moze volne nadavat a jeho protivnik je slaby a neskuseny. Uz v juni urobi Oresarski prvu hlupost: za sefa tajnej sluzby vymenuje "svojho" medialneho maga Deljana Pejevskeho, sefa TV7, co si mozme predstavit ako geneticky mix Flasika, Kolesika a Pociatka. Pejevski sam je len dalsim z ludi bankara Vasilieva, ktory kedysi vyniesol na vyslnie Bojka. Vymenu vlady v maji 2013 uz nikto nevnima inak ako puhe premalovanie fasady politickej sceny, ktore sa skutocnych drzitelov moci nedotklo. Po krajine vypuknu protesty, "vlada" sa stava synonymom pre "mafiu", a dlho nevydrzi. Etablovane strany si s nimi nevedia dat rady. Mensinova DPS sa desi: Pejevski bol jej poslancom. Volen Siderov, vodca fasistickej Ataky, vidi za protestami Bojka a Sorosa. Situaciu sa napokon pokusi vyriesit centralna banka, ktora v juni zmrazila aktiva Vasilievovej banky, ako aj prokuratura - este stale v rukach Bojkovho nominanta Cacarova - ktora na neho vyda zatykac. Vasiliev sam unika so 105M € v hotovosti, no napokon sa sam vzda srbskej policii. Vlada napokon prebera aj posledny negativny atribut Bojkovho GERBu: servilitu voci EU, prezentovanu pri zruseni projektu South Stream v kontexte ukrajinskej vojny. Oresarski po roku slabej a skandaloznej vlady rezignuje.

Bojko, ktory je ticho, sa len dalej tesi. Stratil sice 10% elektoratu, no BSP tiez: z eurovolieb vychadza ako vitaz, a ako sa zda, aj tie hlavne. "Lavica" pada na uroven mensinovej DPS. Fasisticka Ataka sice strati, no tiez sa zjavil nemenej extremny Patrioticky front, hlasiaci sa k odkazu teroristickej organizacie VMRO. Reformny blok, duchovny nastupca zapalu za demokraciu po 1989, nieco ziska, no nebude mat velky vplyv. Ci ubudlo rozumnych volicov? Zmenila sa nalada, postoj ludu ku vlade? Nepochybne o tom budu plne bulharske noviny, no to nic nezmeni na fakte, ze Bojko si svojim gambitom z februara 2013 svoj mandat nielenze uhajil, ale este aj oslabil svojich superov, resp. konkurentov.

Co to hovori nam? Vidime tu vyuzivanie politickych spojenectiev ako sposobu likvidacie konkurentov - tak stran, ako aj financnych skupin. Fico az taky vplyv ako Borisov v 2012 nema; podobny priebeh vztahov s Pentou ci J&T, ktorym rastu assety mimo dosahu slovenskych organov, je nepredstavitelna. Tazke povedat, ci je to plus pre krajinu. Je im v podstate vydany na milost, mozu kedykolvek skusit vytvorit noveho "Oresarskeho" alebo "Babisa", no tiez nemaju na to, aby si Smer pod fasadou moci politickej neuchovaval aj moc realnu, oligarchicku. Napokon, Fico opoziciu drti este efektivnejsie nez jeho bulharsky kolega: uspesne previedol podobny manever ako Bojko pocas vlady Radicovej. Nad Prochazkom asi moze ohrnat nos ako nad Sulikom, no a znicenie KDH, ako mozneho spojenca, si nechava na dalsie volby. Bojkovi sa oproti tomu este stale nepodarilo socialistov rozbit na taku padrt ako SDKU; Turci z DPS su jednotnejsi nez Madari rozdeleni medzi Most a SMK, a tiez este nevie oslovit fasistov z Ataky tak, ako Fico a Kalinak tych "nasich".

Smutny koniec takto zaznamenalo protestne hnutie v BG. Neponuklo alternativnu politicku silu, nenaslo odozvu ani v jednej z naslednickych vlad februara 2013. Ale tak to byva: ustava moc dava vitaznym stranam a jej sponzorom. Ani keby vypalili narodno sobranie, ako sa o to par krat provokateri pokusali, nezrusili by system, ktory zaprahuje pracu a peniaze milionov ludi a niekolkych mocnych bank. Zaroven ale ponuka moznosti na ich rychle ovladnutie: vladou, parlamentom, prokuraturou. Bojko a Fico predstavuju verziu politiky, ktora je neuprosna a totalna: strana musi ovladnut vsetko, inak bude zmietnuta vlnou pochyb a skandalov. Protivladny anarchizmus a apatia su ich hlavnymi zbranami navonok; a obsadenie klucovych miest statneho aparatu vo vnutri.