Rozdiel medzi taktom a neúprimnosťou

Je velký rozdiel medzi taktom a neúprimnosťou. Mnoho ludí si to neuvedomuje, alebo si to pletie.
Takt je absolutné povedanie všetkého, čo malo byť povedané, čo bolo cítené, ale povedanie toho tak, aby to neublížilo, povedanie toho jemne.
Nejde vôbec o povedanie polopravdy, nepravdy, alebo nepovedanie ničoho a tvárenie sa že je všetko inak.
Keď to totiž človek takto neúprimne hovorí (či už slovne alebo neslovne), ubližuje tým dvojnásobne, zatial čo si mysl, že toho druhého chráni. Nie len že potom keď na to ten druhý v budúcnosti dôjde to bolí preto, lebo bolo klamané, bolí to navyše ešte aj o to, že človek si celý čas myslel, že je niečo nejak a potom zistí, že si to myslel ten celý čas nesprávne a bolo to nakoniec úplne inak. Toto je zlé. Ludia by mali nazbierať silu hovoriť si vždy s taktom úprimne všetko. Je to ťažké niekedy, hlavne ak človek má s hovoreným spojené bolestivé miesto/a, alebo ak predpokladá spojenie bolestivého miesta s hovoreným u toho druhého. Je to o odvahe a o znovapozbieraní sa z minulého bolestivého, kde naša sila viazne, stratili sme ju tam vtedy, keď sme niečo bolestivé neuniesli, duševné zranenie. Je to o sile. Dá sa zbierať, kto chce nájde spôsoby, kto hladá nájde. Kto sa z minulosti rozväzuje, uvolňuje, lieči sa, ten kráča v Sile.

"Neubližujte si nepovedaným." K. H.