to je ludova etymologia (btw prvy krat som ju pocul od hromiho); v najstarsich zdrojoch zo 6.storocia je vyraz zachovany v alternujucich formach sclavini/sclavi resp. склавиноı/склавоı (platilo by to aj pre Ptolemaiovych соуовиноı), z coho vychadza ze dane -in je pripona a nie sucast korena; toto v prasl. zrejme siroke *-ěn avsak neoznacuje nomen agentis (ako napr. -áč alebo -teľ), ale skor prislusnost k nejakemu zemepisnemu alebo osobnemu menu zenskeho rodu (ako "Jezis, syn Mariin"); zrejme to vychadzalo z nazvu nejakej rieky, Sluja/Slovuta alebo nieco podobne, co vychadza z pie.korena *k'lóu- "umyvat", ktory mame aj v slove "sloj"

"slovo", ako aj odvodene vyrazy "sláva", "sluť" ci "sluch" zodpovedaju skor korenu *k'leu- "pocut" (napr. v gr. Heraklés, doslova "slavny svojim hnevom")