Potreboval som ist do lesa. nejaka cast vo mne si to ziadala. potreboval som vyrovnat ten tlak,ktory citim. a prave v prirode to opadne. cim to vlastne je? je to len o vyhladavani samoty? je to tym,ze lese nemusim nosit masky a na nic sa hrat, alebo to suvisi s energiou, vzduchom kotry tam dycham?
neviem, no co viem, je ze mi to vzdy pomoze. tak aj dnes.
ako nahle som presiel par krokov po cesticke pomedzi kriky, vdychol som vonu rozkvitnutych drienok, hlohov a divych ceresni, zrazu sa mi svet zdal krajsi, lepsi. Nasiel som svoje oblubene miesto, kotre nie je moc daleko od miesta kde byvam a par krat som tam uz uz prave v takomto rozpolozeni zavital.
cchi-kung, dychove cvicenia, otvaram naruc i svoje srdce Nebu aj Zemi. Love is insde me, love is outside me, love is all around me. Krasna stara hruska, jediny pametnik , ktory tu ostal z byvalych zahrad, kotre uz davno zarastli hlozim a trnkami.

paci sa mi tu. tu na rozhrani dvoch svetov: staci aby som sa otocil a vidim celu dubravku, svetla velkomesta, az po vzdialene kominy slovnaftu, celu nasu blavu.
az v takychto chvilach,ked sa na to pozeram zhora, zdialky vidim, ake cudne, zvlastne a neprirodzene vlastne to nase mesto je. ako choroba sa rozlieza a rozrasta do stran. To co bolo kedysi pred 20-30 rokmi dedinkou na okraji bratislavy je teraz jej samostanou castou a okolite dediny postupne prerastaju s mestom...
vsetci chcem vypadnut z mesta, snivame o rodinnom dome s zahradkou na jeho okraji, ale tak vlastne mesto neustale zvecsujeme.