zakliata Evicka, ktorej v sebanaplneni brani nepriaznive prostredie, je vzhladom aj k roku vydania vcelku dobrou metaforou slovenskeho naroda; podstata kompenzacneho argumentu je prave v predstave daneho "trnia a chrastia", ktore treba neustale vytinat

dal som len uryvok, kedze v basni sa napokon ukaze, ze Evicka si za svoj stav v podstate moze sama, co inak tiez zodpoveda sturovskemu chapaniu dejin - dobrovolne pripojenie sa k Uhorsku (a nie k slovanskym sukmenovcom), z toho vychadzajuce prekliatie a stagnacia; je to v podstate rozpravka a mozno Botto na to vobec nemyslel, da sa to vykladat rozne, trebars ako socialne napatie medzi chudobnejsimi muzmi, co musia narukovat a tymi, ktori sa mozu z tejto povinnosti vykupit...