TL;DR: isiel som bajkom na balaton. odslapal som 115km+310km (uz nigdy więcej.. ale ne :) rad si to zopakujem, ale uz len nalahko bez batoziny)

-
-
vsetko naposlednu chvilu
v nedelu (17.8) som sa zacal balit, skocil som do cykloservisu zostelovat trochu bajk (chvalabohu za green bike ktory maju otvorene aj v nedelu)
nakup muslityciniek a dakych drobnosti
dovolenka vybavena na tyzden. v plane mam ist dva dni tam a dva dni spat pripadne dva dni tam a tri dni spat.

v pondelok odchod az o 11:30, prva zastavka obchod menom "vercajch" tusim, musel som kupit pavuka, lebo mi padala batozina z nosica.
skoda ze som neodvazil bajk s nakladom, ale tipujem ze mal tak do 25kg

plan cesty je ist smerom na balaton a potom dubravsko a verezdinsko jezero.
k balatonu a smerom na jazera som mal navigacny papierik s menami miest aby som nemusel minat baterku kvoli gps


v rakusku som samozrejme cvakol vrtule aj ked ich mam na dakych fotkach z predoslych tripov.


slape sa fajn, slniecko krasne svieti, tesim sa.
odbacam z cesty a idem sa kuknut k dakemu miestnemu jazierku s vystrahou ze kupanie je len na vlastne nebezpecenstvo (nikto sa nekupal a tusim tam boli len dvaja ludia na prechadzke)


zistujem ze jedlo co som si pripravil som nechal na posteli a v zhone som nanho uplne zabudol a tak v dakej dedinke si odskakujem do billy a davam si energetiak, sendvic a dokupujem musli tycinky.
ide sa dalej.
cesty aj cyklocesty v rakusku su fit, blizim sa k madarskorakuskej hranici


tuna sa cesty aj cyklocesty menia, ale bajkovat sa po nich da.


kontrolujem gps a zistujem ze "esterhaza" ktoru som mal zapisanu ako mestecko alebo dedinu cez ktoru mam ist neexistuje a ze to je palac v mestecku menom Fertőd,


tam si davam jedlo s espressom
chcem platit kartou a casnicka mi ukazuje ze mam ist s nou, opustame restauraciu a vedie ma popri budove okolo obchodu so suvenirmi, stanku so zmrzlinou, prechadzame cez cestu smerom ku inemu podniku kde sa zdravi s casnikom a debatuju, on jej podava terminal, ja sa usmievam.

pokracujem dalej, narazam na hroby pri ceste.
musi byt zaujimave ked tam chodia ludia na vsech svatych zapalovat sviecky a okolo frcia auta


focim sa na benzinke


odbacam do pola podvecer pred pol osmou hladat miesto pre stan


na tachometri mam 115km, vravim si ze nic moc, ale predsalen som odchadzal az okolo dvanastej, ved na druhy den vyrazim skorej a 150km je istych.

popri stavani stanu mi donho nalietalo snad 30-40 komarov a 10-15 minut travim ich zabijanim. ked uz lezim a citam si, tak mi zacne treba curat a ti hajzlici ma skoro zozeru. obloha bez oblacika, nikde v blizkosti velke mesto, viditelna mliecna draha a hviezda na hviezde.

rano vstavam o osmej, pomaly balim, davam ranajky
okolo desiatej odchod. nejak sa zamracuje.
hlavna cesta ma uz prestava bavit
chcel by som ist na nejaku menej frekventovanu
pozeram gps a zistujem ze nemusim ist smerom na Sumeg, ale mozem si to strihnut cez dedinku Turje a zopar dalsich, sice viac kopcovite ale zato pekne.
bohuzial mi vsak dochadza voda a tak sa vyberam opacnym smerom do dedinky Janoshaza.
dedinka je mrtva, nikde nikto, ziadna krcma, ziadny obchod.
robim si kolecko a na jednom dvore stoja traja robosi, tak idem za nimi a ukazujem im cyklo flasky ze "wasser bitte", robos ma pusta na dvor a vedie ma ku dveram na ktore zacne zvonit. otvori daka tetuska a on jej povie ze chcem vodu a ja jej ukazujem flasky, tetuska prehodi dake slovo a zavrie dvere.. robos uz chyta lopatu a ide si po svojom, ja sa obzeram okolo seba a vidim na zemi hadicu, tak cakam ze teta isla pustit vodu.. po minutke sa vsak otvaraju znovu dvere a tetuska mi dava 1.5l mineralky :) podakujem a ficim dalej do tych kopcekov a dediniek.
pocasie neni nic moc. pomaly sa zbiehaju mraky a mam blby pocit ze bude prsat.






konecne prichadzdam do keszthely ktore tak trosku posobi ako primorske mestecko.
vpalim do prve kaviarne s napisom free wifi a davam si kavu a checkujem pocasie v keszthely a vo varazdine. pocasie hlasi ze ma byt burka v kesthely ale az na druhy den rano a vo varazdine az okolo piatej.
premyslam co spravit. dopijam kavicku, vybavim kako a pokracujem kuknut balaton.


pri balatone si prasknem poriadny langos a zacinaju prve kvapky na mna padat. rozhodujem sa rychlo, otacam to smerom spat rozhodnuty ze pojdem smerom na Sumeg ktoremu som sa vyhol a pojdem si pozriet mozno nejake dedinky a skratim si vylet na trojdnovku. chorvatsko snad nezburaju a jazera mozem ist kuknut buduce leto inou trasou, alebo kludne aj tou istou.

ako sa tak blizim k Sumegu z dialky vidim ze sa pysi obrovskym hradom na kopci.
prechadzam sumegom a vraciam sa naspat..
ked sa blizi osma hodina, zacinam hladat miesto na zlozenie stanu, lenze vsade je naprsane a mrtne mokro. odbacam do pola a hladam flek. nakoniec sa rozhodujem, ze budem pokracovat dalej.. na tachometri mam 150km co som aj chcel ale vravim si ze nikdy som nedal 200km na jeden tah, tak ze idem do toho a potom uz najdem daky "zimmer frei" alebo ak nebude naprsane vsade, tak zlozim dakde stan.

pohravam sa s myslienkou dat tych 200km alebo viac, treba zohnat ale dake jedlo a vodu.
prechadzam vsak len dedinkami a vsade je vsetko zavrete.
v jednej vsak narazim na trafiku s cigaretami kde maju aj alkohol a vodu, ujka sa pytam ci ma daco na jedenie a on ukazuje na krabicku ktoru ma pri kase a tam su kokociny ako snikers, twix a dake madarske tycinky s nazvom "sport". beriem z kazdeho po dve :)

zaver: dal som to cele az domov na jeden zatah. 310km
necelych 20hodin to trvalo z toho 15 bolo cisteho bajkovania
rit ma bolela jak nikdy. stehna, nohy uplne v pici.
poslednych 100km zakazdym ked som si dal pauzu tak som mal problem zase nasadnut a pokracovat, nie psychicky, ale fyzicky. a stale sa to zhorsovalo.
dostaval sa sa do zvlastnych akoby tranzov. v jeden moment som sa pristihol ze neviem ako dlho opakujem dookola citoslovce "au", alebo som krical na slnecnice ktore rastli pri ceste a tak :)
niekde kusok od Kittsee mi zacalo treba zase curat, ale povedal som si ze to musim vydrzat az na slovenske hranice, lebo som vedel, ze budem mat problem nastupit na bajk a pokracovat
za Bergom hned jak som dosiel na hradzu pri hraniciach som to uz musel poriesit, oprel som bajk a ja som sa zaprel ramenom o mapu co tam je a cural som a pripravoval sa na nasledujuce nasadanie a rozbeh.
na slabych prevodoch som sa musel rozbiehat, telo uz nevladalo a neposluchalo.
peklo bolo vyslapat ten kusocek do kopca na moste snp, ale to uz som bol v bratislave a prievoz uz bol blizko :)

ked som dosiel domov, tak som isiel hned do sprchy, ale ledva som do nej dokazal vliezt, ale horsie bolo ked som sa z nej snazil dostat. bolo to ako ked sa decko snazi preliezt postielku s ohradkou :)
nasledujuci den som prelezal, prespal, prezral.
spokojny a prekvapeny sam zo seba ze som sa prekonal.
425km za den a pol. 310 na jeden zatah.
v stredu ked som sa nadranom vracal smerom do bratislavy som mal narodeniny :)

inak strasne pekne je ist v noci pasaz medzi Sankt Andra am Zicksee a Frauenkirchen, ma to tusim 8km a su tam len polia a stovky blikajucich svetiel na vrtulach.

TL;DR: isiel som bajkom na balaton. odslapal som 115km+310km (uz nigdy więcej.. ale ne :) rad si to zopakujem, ale uz len nalahko bez batoziny)

edit: priblizna trasa http://www.bikemap.net/en/route/3315293-prievoz-balaton-prievoz/