Takze takto:
Na zaciatok by som rada povedala, ze cez vsetky problemy ktore mam s matkou a so skolou sa naozaj uprimne snazim. Snazim sa predychavat nepravdu a nespravodlivost, snazim sa ucit a upratovat, snazim sa neprudit. Snazim sa pomahat. Snazim sa zlepsovat. Snazim sa robit to, co odo mna vyzaduju.
Dnes volala moja triedna mojej matke. Urcite zabudla spomenut ako som sa zlepsila v domacej priprave, zato vsak nezabudla NEPRAVDIVO spomenut, ze vsetci ucitelia okolo sa na mna stazuju. Vraj som agresivna aj na spoluziakov. Nepripravujem sa, vyrusujem, som vulgarna. Zaujimave na tom je, ze mam s drvivou vecsinou ucitelov priatelsky vztah, s mnohymi si tykam, s niektorymi sa stretavam aj mimo skoly. Vztahy v triede su sice napete, ale nespominam si na jediny pripad kedy by som bola sama od seba agresivna. Jediny problem mam s nou. S tou picou, ktora si mysli ze pojedla vsetku mudrost sveta a vsetkemu rozumie. Pripomina mi moju matku. Velmi. Mozno preto mam problemy prave s nou...
Akokolvek, nemala som s triednou doteraz vaznejsi problem. Ani raz za mnou neprisla s tym ze sa na mna niekto stazuje, (co mimochodom-pokial nepovie konkretne kto a preco-povazujem za svinstvo najvecsieho stupna), ona rovno zavola matke. Oni dve si musia neuveritelne rozumiet.
Dnes sa teda stalo, ze som stratila doveru v takmer vsetkych na tomto svete. Kazdy moze zradit, je len otazkou casu kedy. Pravdepodobne mala zly den...Fajn...
Este stale tomu neverim. Horky plac poznania, ako dokazu byt ludia kruty...

Existuje dobro?