Laktačná psychóza ako samostatná jednotka sa už nepoužíva. Postpartálna depresia je tiež nie úplne vhodný výraz.
Jedná sa o prepuknutie závažného psychického ochorenia (psychózy) v popôrodnom období, ktoré je na to ideálne.
Rýchle a závažné hormonálne zmeny (pôrodom placenty klesá produkcia estrogénov z obrovských dávok na nulu. k tomu zmeny kortikoidov, tyroidálnych hormónov) - placenta preberá v gravidite skoro všetky endokrinné funkcie a vždy chvíľu trvá, než ich znovu prevezmú matkyne endokrinné žľazy. Samozrejme pôrod ako samotný môže byť závažný stres a vzniká posstresová reakcia (cca. 5% žien), k tomu únava, nevyspanie a dieťa na krku. Takže ak má žena nábeh na nejakú psychózu (tzv. psychotický terén) tak je popôrodné obdobie na to ideálne.
Nie je to také časté, ja osobne som sa na oddelení stretol s psychotickými prejavmi po pôrode možno 3-4x, ale viem, že to môže vzniknúť aj neskôr po prepustení, takže moje pozorovanie nie je valídne.
Nemusí sa jednať vždy o depresiu, môže to byť aj paranoia alebo schizofrénia, vždy závisí na prrítomnosti a forme bludného myslenia. Mali sme pacientku, ktorej po pôrode vysielali do mozgu signály (schizofrénia), potom sme mali pacientku, ktorá mala pocit, že jej hrozne schudli ruky, a že ju chceme otráviť (paranoia).
Príznaky depresie môžu byť veľmi maskované celkovou popôrodnou melanchóliou a únavou, ale aj samozrejme celkovým ladením pacientky, preto ich často spozorujú až príbuzný, ktorý vidia zmenu chovania.
Čo sa týka samotných pacientiek, tie často nemajú na ochorenie náhľad. Ženy, ktoré si sťažujú na depresie a únavu sú skoro vždy naozaj iba unavené a nemajú psychózu. Preto mi príde dotazovanie sa pacientiek málo výťažné, ja som vždy poučoval sestry, aby mi hlásili vždy neobvyklé chovanie - odmietanie dieťaťa, odmietanie jedla, nespavosť a podobne.
Inak čo sa týka zabitia novorodenca matkou, ja som osobne písal posudky asi v 3 prípadoch (viac ich tuším u nás ani nebolo za posledné obdobie) vždy sa jednalo o účelové konanie. Rodičky tajili svoju tehotnosť, tajne porodili a dieťa zabili (raz ho matka hodila do latríny, raz z okna na internáte). Nejednalo sa o psychicky choré ženy, maximálne boli v popôrodnom strese, ale nechodili do poradne a neplánovali výchovu toho dieťaťa.
Prípad, ktorý uvádzaš je zvláštny, pretože z toho vyplíva, že sa naozaj jednalo o chorú ženu, preto nechápem, že ju odsúdili, ale ja nie som znalec psychiatrie.