„Nezačali sme s klimatickými cieľmi. Vychádzali sme z problému nákladov a spoľahlivosti. Ochrana životného prostredia bola pozitívnym vedľajším efektom, nie hlavným dôvodom,“ vysvetľuje Méndez Galain. Stratégia sa opierala o tri hlavné piliere: reformu regulácií, súťažné aukcie a diverzifikáciu domácich zdrojov.
Vláda zrušila dlhodobé dotácie na fosílne palivá a zaviedla dlhodobé zmluvy pre projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov, čím investorom zaistila predvídateľné výnosy. Aukcie na veterné a solárne projekty podporili konkurenciu, čo viedlo k poklesu cien.
Zákazníci dnes platia za elektrinu minimálne o 20 percent menej než pred transformáciou, kým vláda má k dispozícii viac prostriedkov na vzdelávanie a verejné služby. Hospodárstvo krajiny rastie ročne o 6 až 8 percent a miera chudoby klesla z 30 na 8 percent. Je to jasný dôkaz, že takéto zmeny sú účinné, myslí si fyzik.
„Nebol to technologický, ale hlavne politický zázrak,“ hodnotí premenu pre Respekt Jan Svoboda, projektový koordinátor a analytik českého výskumného centra AMO. Práve to, že sa v Uruguaji podarilo na energetickej transformácii nájsť zhodu a že plán prechodu prežil voľby a vládne zmeny, zaistilo všetkým predvídateľné prostredie a umožnilo dlhodobé plánovanie, ktoré je pre systémovú zmenu nevyhnutné. Financovanie nestálo len na pleciach malého juhoamerického štátu, ale aj na stimuloch a investíciách od súkromných investorov.
Model pre všetkých
„Ak nastavíte správne stimuly, trh sa postará o zvyšok. Nepotrebujete zázraky, potrebujete pravidlá, ktoré dávajú ekonomický zmysel,“ povedal minulý rok v rozhovore pre magazín Forbes Méndez Galain, ktorý posledných desať rokov lieta po svete a prehovára vlády, politikov i odborníkov, aby uruguajský model nasledovali. Ale je to naozaj také ľahké? Môže si prístup Uruguaja osvojiť ktorákoľvek krajina, ktorá už nechce spaľovať uhlie alebo byť závislá od geopolitickej situácie, či už ide o vojnu na Ukrajine, alebo o krízu v Hormuzskom prielive?
Ako vysvetľuje Svoboda, Uruguaj má svoje jasné špecifiká. V krajine nežijú ani štyri milióny ľudí, ale je viac než dvakrát väčšia ako Česko. Vysoké veterné turbíny tu nikomu nestoja kúsok za oknom a solárne panely nezaberajú polia pozdĺž ciest. Atlantické vetry sú stabilnejšie a silnejšie, než ako to poznáme v strednej Európe.
„To však neznamená, že by sme u nás nič podobné urobiť nemohli. Myslím si, že ani zďaleka nenapĺňame náš potenciál,“ hovorí Svoboda. Hlavným problémom je to, čo teraz Česko zažíva v plnom rozsahu: politická nezhoda na obnoviteľných zdrojoch.
https://dennikn.sk/5445239/uruguaj-ukazal-svetu-ze-zelena-revolucia-je-mozna-neslo-o-technologicky-ale-o-politicky-zazrak/