inak som si uvedomil, ze ked sa nebojim zla v sebe, ale ho trochu vypustam von, tak sa mi ho dari pochopit a uvedomit si, ze ide vlastne len o omyl - tym ze som sa bal konat zlo, tym ze som bol paranoidny ze co ak vo mne je zlo a vypustim ho von, tym som si zamedzoval skumat niektore aspekty svojej psychiky, ktorych som sa bal, ze sa stanu neovladatelnymi.. avsak ked som zacal trochu sa hrat na zleho cloveka a premyslat co zle by som spravil, tak postupne som zacal citit to zlo, a rozdroboval som ho a vrtal sa v nom, a zistoval ze kurva ved vo mne ziadne zlo nie je..
uz ked som mal asi 10 rokov tak som sa zamyslal ze sa pridam ku grazlom na ulici, ale nemal som odvahu, bal som sa..
a teraz po vela rokoch ked to skusam znova, tak zrazu zistujem, ze sa uz nebojim, mozno preto ze mam silny charakter, silne principy a idealy, ktovie, ale je fascinujuce zistit, ze zlo neexistuje, a ze ten strach ktory som vzdy mal, ze v niekom je zlo a ze ma znici a ze mi chce zle, alebo ze vo mne je zlo, a ze sa stanem niecim zlym, to vsetko boli len prilis extrapolovane suvislosti pochadzajuce z nepochopenia sameho seba a strach pozriet sa do seba hlbsie..