http://komentare.sme.sk/c/7251452/pripravuje-sa-dekriminalizacia-co-moze-sprisnit-tresty.html#ixzz35fBWEg8A


Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že chce dekriminalizovať niektoré porušenia autorského práva. Jeho návrh však môže ich trestnosť, naopak, sprísniť.

Trestný zákon dnes potenciálne postihuje aj tie najtriviálnejšie porušenia autorského práva. Skutková podstata porušovania autorských práv v Trestnom zákone totiž hromadne preberá všetky úmyselné civilnoprávne porušenia pod svoju trestnoprávnu ochranu.

Skutková podstata trestného činu je tak dnes doslova nafúknutá ako balón. Jediné, čo ju drží od prasknutia v spoločenské rozčarovanie, je interný ventil Trestného zákona, ktorý umožňuje trestný čin preklasifikovať, ak je „závažnosť konania nepatrná“. Dnes je tento ventil dostupný, ak spôsobíte škodu až do výšky 133 000 eur.

Jeden príklad za všetky. Necháte si ako podnikateľ vyrobiť letáky a dodávateľ vám uprostred ich distribúcie oznámi, že za obrázok na nich zabudol zaplatiť licenciu. Ak rozdáte čo len jeden leták, vystavujete sa možnej trestnej zodpovednosti.

Ministerstvo spravodlivosti teraz navrhuje krok, ktorý môže viesť k „upchatiu“ tohto ventila. Navrhuje, aby sa trestanie pri určitých (nie všetkých) porušeniach začínalo nie na sume nula eur, ale až pri ujme 266 eur. Krok dopredu, poviete si.

Ako zákonodarca tak však súčasne nepochybne vydávate signál, že používanie tohto ventila má byť obmedzené len na výnimočné prípady, pretože nadrozmernosť doterajšieho trestania spočívala len v absencii najnižšej ujmy, a nie šírke kriminalizovaných skutkov. Lenže to vôbec nezodpovedá realite.

Ani všetky porušenia autorského práva nad 266 eur netreba kriminalizovať. Aký len má spoločnosť záujem o možné odňatie slobody tým, čo napríklad nezaplatili za umiestnenie rádia vo svojom kaderníctve? Alebo u tých, čo vystavili svoje svadobné fotky bez súhlasu fotografa na Facebooku? Žiadny. Pritom ten posledný prípad dnes Trestný zákon stíha ešte oveľa prísnejšie, keďže je spáchaný prostredníctvom niečoho takého nehanebného ako „počítačová sieť“.

Čerešničkou na torte je, že návrh ministerstva naďalej nezaplatené rádio trestá aj pod sumu 266 eur. Spodná hranica sa vás totiž bude týkať, len keď autorské právo porušíte kopírovaním diela, nie jeho verejným prenosom.

Dôsledkom návrhu ministerstva môže byť, že porušenia autorského práva nad 266 eur sa budú v podstate kriminalizovať automaticky. Namiesto zmäkčovania Trestného zákona tak môže ministerstvo zákon ešte paradoxne pritvrdiť.

Riešením situácie nie je ani návrh, ktorý do parlamentu predložili procházkovci. Obmedzenie základnej skutkovej podstaty na nie „osobné a nepriamo obchodné porušenia“ má totiž takmer nulový účinok na obmedzenie trestania. Obsiahlo by totiž len mizivé percento prípadov. Neriešilo by napríklad ani našu „letákovú dilemu“ podnikateľa, svadobné fotky a ani nelicencované rádio v kaderníctve. A tam sa, verím, zhodneme, trestné právo nemá čo robiť.

Ak ministerstvo chce skutočne riešiť pritvrdé trestanie autorskoprávnych deliktov v súlade s medzinárodnými zmluvami, treba hľadať iné riešenia, ako obmedziť to, za čo trestáme v základnej skutkovej podstate.

Jedným z riešení je vložiť do nej pohnútku páchateľa. Ak by totiž páchateľ musel konať napríklad „s cieľom dosiahnuť obchodný výnos z vykonaného porušenia“, nebude už stačiť, že svojím porušením jednoducho ušetrí za licenciu. Bude na ňom musieť chcieť doslova zarobiť.
Dosah dekriminalizácie

Obmedzovať potrebu dekriminalizácie len na otázku sťahovania filmov z internetu, ako to deklaruje aj ministerstvo spravodlivosti vo svojej dôvodovej správe, znamená zatvárať oči pred oveľa väčším problémom. Kriminalizáciou dnes trpia občania dennodenne. Trpí ním kaderník, podnikateľ, ako aj svadobčan.

Ak chceme autorskému právu prinavrátiť akceptovateľnosť, je dekriminalizácia nevyhnutná. Nik nebude brať požiadavky autorov ako niečo prirodzené a štátom neoktrojované, ak druhá strana môže aj pri najmenšom porušení zmluvy neustále mávať trestným oznámením.

Preto aj každý, kto tvrdí, že zmäkčenie kriminalizácie je „rana pre biznis“, asi zabudol, že ten sa primárne robí pomocou súkromného práva medzi rovnými, prípadne „donucuje“ pred civilnými súdmi. A nie za pomoci orgánov činných v trestnom konaní. Napokon, na civilnej „odplatnosti“ dekriminalizácia absolútne nič nemení. Každý musí platiť tak ako doteraz.