S budhistickými mníchmi som sa stretával hlavne v Barme, Thajsku, Laose a Kambodži. Zo začiatku mi vŕtalo v hlave, ako asi môže vyzerať život mnícha, aké je jeho miesto v spoločnosti, kto sa môže stať mníchom a podobne. Pokiaľ vás zaujímajú odpovede na tieto otázky, pokračujte v čítaní.

Mnísi sú úplne obyčajní muži vo veku od 6 do 70 rokov (možno existujú výnimky), ktorí sa rozhodli stráviť časť svojho života v kláštore. Niekedy ich k tomu viedli životné udalosti, ako napríklad smrť súrodenca, či rodičov, niekedy sa rozhodli byť mníchmi, aby sa mohli nerušene dlhodobejšie venovať meditácií. Niektorí mnísi sú mníchmi len na pár týždňov, niektorí skoro celý život. Spoločnosť pomáha mníchom rôznymi spôsobmi – dávajú im jedlo, často ich zadarmo odvezú, prípadne im dávajú finančné a nefinančné dary. V mnohých kláštoroch majú aj akési dočasné dobrovolné služky, ktoré im perú, či varia zadarmo. Mladí mnísi navštevujú školu, ktorá je obyčajne priamo v kláštore. Vyučujúci sú starší mnísi.

Ako vyzerá bežný deň mnícha?
Ráno sa zobúdza pred východom slnka (obyčajne okolo 4. ráno). Ak by sa mu aj nechcelo, zobudí sa na rachot, ktorý začnú robiť ostatní (osobné skúsenosti). Následne sa modlia, niektorí spoločne, niektorí súkromne. Priamo vo svojom príbytku majú sochu Budhu, ktorej sa klaňajú. Nasledujú bežné činnosti, ako zametanie okolia, čítanie kníh, či meditácia, či obyčajné zabíjanie času. Pred 6. hodinou sa 2-10 členné skupinky mníchov vyberú do mesta s nádobami na jedlo, do ktorých dostávajú ryžu či pečivo od bežných ľudí. Vždy je to spojené s divadielkom. Človek ktorý im chce niečo darovať kľačí na chodníku. Mnísi pred neho predstúpia a každý dostane do svojej nádobky pokrm. Následne všetci mnísi spoločne odrieknu akúsi modlitbu za dotyčného človeka a idú ďalej. Takúto prechádzku absolvujú obyčajne len mladší mnísi. Tí starší väčšinou nie sú odkázaní na takéto žiadanie si jedla. Jedlo im zdarma nosia priamo do kláštora rôzne okolité vývarovne, firmy, či súkromné osoby. Mnohí mnísi sú pozývaní na obed do domov miestnych ľudí. Obyčajne takíto mních jedáva dennodenne v dome tej istej rodiny.


(Ranný pochod mestom)

Celý deň mnísi vedú pokojný, ale vcelku obyčajný život. Hrajú sa karty, šachy, počítačové hry, zabávajú sa so svojimi smartfónmi, prechádzajú sa po meste, chodia na návštevy iných kláštorov, neraz aj do okolitých krajín. Niekoľkokrát denne sa individuálne venujú meditácii. Mních Uvi z Barmy, u ktorého som strávil 9 nocí je couchsurfer a takmer každý deň má zahraničných navštevníkov. Celú izbu má polepenú fotkami svojich predošlých hostí, už je tam aj tá moja. :) (Zistil som, že je gay a akosi som sa mu zapáčil, musel som mu vysvetlovať, že mám frajerku a že môžeme byť maximálne kamoši.)

Peniaze mnísi získavajú napríklad z príspevkov ktoré ľudia hádžu do presklených nádob pred sochou Budhu v ich kláštore a pagode, využívajú sa hlavne na rekonštrukciu. Ďalšie peniaze mnísi dostávajú aj priamo do ruky od ľudí na ulici, prípadne niektorí si zarobia ako učitelia. V káštoroch majú hierarchiu, kde na vrchu sú mnísi, ktorí sú „služobne“ najstarší. Existuje akási rada staršich, ktorá rozhoduje o využití financií. Mnísi žijú v celibáte (alebo by aspoň mali), nepijú alkohol, no niektorí fajčia a mnohí (Barmskí) žujú betel. Oblečenie mníchov má obyčajne v celej krajine veľmi podobnú farbu. V Thajsku, Laose a Kambodži fičí svetlejšia oranžová, v Brame je to tmavo oranžová až bordová.



(Thajskí mnísi na návšteve v Barme)

Mních je mníchom až dokým sa sám rozhodne, že už mu stačilo, alebo kým nie je vylúčený z kláštora (ak spraví niečo zlé).

Každý človek môže prespať v kláštore zadarmo, keď to potrebuje (v Barme to však cudzincom zákony zakazujú, no niektorí mnísi to ignorujú). Tak som to aj ja využil občas.

Kým som doobedu v kláštore napísal tento článok, prišla staršia žena s jedlom, muž s darom niekoľkých sietí proti hmyzu a mladý mních doniesol koláč a cigarety, ktoré mu daroval ktosi pred kláštorom. No a už mi opäť servírujú skvelý obed. Vždy majú toho viac, ako sú schopní pojesť a tak im rád pomáham. Niekedy sa v kláštore zastavia aj žobráci, ktorí sú tu nakŕmení. Byť mníchom znamená žiť na úkor spoločnosti a niektorí miestni ich preto nemajú radi. No vždy sa nájde veľa veriacich, ktorí ich všemožne podporujú. Mnísi sa totiž modlia za všetkých ľudí. Keď niekto príde na návštevu kláštora, tak sa klania pred mníchmi.



(Drtím šachy s mníchom "šachovým šampíónom")

Musím povedať, že to čo som doteraz videl je na míle vzdialené od toho, čo by som si predstavoval po vzhliadnutí filmu 7 rokov v Tibete. O dva týždne idem práve do Tibetu, tak som zvedavý, aké to tam bude.

Ako by sa vám páčilo byť mníchom aspoň na pár mesiacov? Viete si to predstaviť?


(Obed v kláštore spolu so stopármi z Barcelony)