Na mojom vykone som zacal pracovat vcera rano. Ranna kava a osie hniezdo, potom gulasek s knedlami u kolegu a doma som to zaklincoval pizzou s jalapenos, piri-piri a salamom. Dnes rano som uz citil, ze toto bude majestatny pocit po vysrati ale aj tak som nechal to poriadne ulezat, ranna kava nakopla creva ale chcel som este podrzat aby to malo vytuzeny efekt. V praci najst volny zachod sa podarilo rychlejsie ako je bezne preto mohla stiplava vykladka zacat. Zvuky ako pri bombardovani Drazdan vyhnali od pisoarov ludi nadsvetelnou rychlostou a ja som si spokojne sedel v kabinke. Menej radosti vsak sposobilo to ze najstiplavejsia pizza aku ponukaju prvykrat nestipala prilis, zato druhy krat sa priblizovala ku kataklizmatickym rozmerom po pozitii znacneho mnozstva bhu-jolokie, pri ktorom som mal pocit, ze pomaly ale isto sa mojim konecnikom derie na svet posol pekla. Spomienky na tu polievku a 3 hodinovy prechod celym traviacim traktom zakonceny poslom pekla, su romazane kvoli znacnemu mnozstvu potu, slz a moznymi vypadkami vedomia a pamete.
Kazdopadne ten dnesny pocit ulavy, prazdnoty a stastia ktory vyslal moj zvierac a creva bol neopisatelny. V tu chvilu som mal pocit, ze dnes si podmanim svet a ked nie to, tak aspon najdem liek na rakovinu a AIDS. Tento pocit trval az kym som nevysiel z posvatnej miestnosti hnedeho sulca, pretoze som si uvedomil, ze som zasa v praci ale aspon mozem povedat, ze dnesny usmev na tvari mi vycarovalo hovno.