http://kyberia.sk/id/6409622

"Pediatri sa zhoduju, že bezmocne malé deti potrebujú predovšetkým pocit bezpecia, vdaka ktoremu doveruju prostrediu, v ktorom sa nachadzaju. Je dolezite rýchlo reagovať na potreby dieťata, keď je same a ma pocit úzkosti a stresu. Vtedy totiz dochadza k zvýšenému uvoľňovaniu neurotransmiterov, ako je adrenalín a noradrenalín, ktoré následne ovplyvňujú vývoj synapsií v mozgu. Negatívne pocity tak mozu ovplyvnyt rozvoj, aj keď ich nemá dieťa na reálne pamäti, ale mozog ich može uložiť a nasledne znížit dôveru v prostredie i po rokoch."

myslím, že máloktorá mama má toľko necitlivosti, aby svoje pármesačné dieťa nechala revať (v zmysle revaaať) čo i len niekoľko minút.
každá matka vie, kedy jej dieťa naozaj niečo chce a kedy len tak mrnčí.
U mojich oboch detí fungovalo, že ked začali mrčať a ja som k nim neprišla, tak zaspali do dvoch minút, ale ked som sa k nim dvihla, tak sa okamžite prebrali úplne a celé uspávanie bolo na dlho. doteraz moj syn sa hocikedy uprostred noci postaví a aj polhodinu bľaboce, čo neznamená, že ma k tomu potrebuje a ani mu nie som ochotná robiť spoločnosť :)
matky si poznajú svoje deti.
odsúdenie tej knihy je na mieste, je kruto napísaná a ak je niektorá matka tak sprostá že ju vezme doslova, tak nechsapáči, nezaslúži si nič iné, ako zlomené dieťa.
ale každý s priemernou inteligenciou si podľa mňa vie z nej vziať inšpiráciu a preniesť ju na svoje domáce podmienky, povahu dieťaťa aj svoju.

dont worry.. ja mam dobre, vesele a tiche dieta od narodenia

vo fr je tato metoda uplne bezna a nemam pocit ze tu zijem medzi emocnymi kriplami