dotiahol som pomarancov do 1453, prvykrat vlastne od Old Gods (resp. od 25.2. do 9.5.), uspesne konvertujuc vacsinu Europy na pohansku vieru; na zaver som mal low vassal levy, stacili druziny a Perunovi bojovnici; trochu sa mi to u poslednych vladcov zacalo rozpadat, no co uz, tvrde jadro ostalo



v neskorsej ere je vidno slendrianstvo pri sireni viery: kriziacke staty (cele Taliansko a kus Francuzska) som uz zacal obchadzat, najazdnici zo severu si vyberali len najbohatsie regiony; no trebars slovanska Mauretania ci Aragon, preco nie?



aj ine pravoverne dynastie dostali svoje drzavy: Luzycovci okrem wendacu aj Kumaniu, Irsko, Frisiu a Asturiu; dalsie pomoranske dynastie Valassko, Svedsko, Anglicko; ceske dynastie Grecko a (juzne) Bavorsko; Francuzsko a Lotrinsko bolo bojiskom litovskych a peceneckych dynastii; v kmenoch Rusi a v Madarsku sa udrzali domaci



vazali sirili vieru vacsinou uspesne; okrem Grekov, ktori boli osamostatneni trochu priskoro



velky rozmach byval v 13.storoci za Milosza Velkeho ci Vojtecha, ruskeho imperatora a premozitela Mongolov; Vojtechu sa poddali aj prastare kmene Severjanov ci Radimicov, nehovoriac o Kumanoch (kde napokon tiez moja dynastia vydrzala); a to este Nemecko (skoro cele pod vladou Radu nemeckych rytierov, lutych to valecnikov) ci Skandinavia (ved bratia pohania) sa celkom drzali



sidlo velknaza Cirkvi pohanskej bolo od konca 11. storocia v Carihrade, castom najazdisku nasich vernych; povodne tam sidlil krestansky zrec, ktory bol ale po vzbure vysidleny niekde do Etiopie



cas nahodit ten indicky patch ;)