pozeram a nevidim, pocuvam a nepocujem, rozmyslam a nemyslim, iba klzem po povrchu

a potom pride dalsi cyklus:
ruka skrabkajuca chrbat vytrhne srdce a strci ti ho pred nos,
nedychaj, zatvor oci a vychutnaj si skutocny pocit

nechtami osupes dalsiu vrstvu z cibule a mozes plakat,
budes potrebovat ciste oci. teraz sa pozeraj, teraz je to dolezite.

ale ty neveris, ociam vlastnym neveris, a musime ti vrazit slnkom medzi vlasy, zahrej svoj sivy motor nechaj ho tocit nech zacne orat polia plne safranu az za horizont

cibula o jednu ziletku chudsia krv ti tecie z oci
postoj. postoj staci. nechaj sa zase chvilu skrabkat.
my sa vratime. mame ta totiz radi.