Pomaly, prichadzam na to prave teraz, zacinam chapat jednu cast blaznovstva, neviem do akej miery podstatnu, no tebe patri zasluha. Blazon, neviem ci si je toho vedomy, no urcite tiez zaziva ten schyzofrenicky stav mysle, ked si na jednej strane uvedomuje, ze ona je uplne ina nez ako si ju on predstavuje, no zaroven si nechava maly priestor pre nadej, ze by tomu predsa tak nemuselo byt a ten maly priestor vyvazi cele tusenie pravej skutocnosti. Na jednej strane si uvedomuje, ze tym ako sa k nej sprava vyvolava presne opacne reakcie, akoby chcel vyvolavat - totiz posobi ako blazon, no na druhej strane, nemoze inak - veri, ze ak je ona predsa taka aku si ju predstavuje, nebude on vyzerat ako blazon, ale prave naopak - stane sa predmetom jej predstav presne tak ako unho ona.
(No snad som este vacsi blazon, nez si myslim - ty totiz mas rada blaznov a ja sa nemam coho bat!)