pocity su take pomylene, prehnane, lietaju hore dole a su plne chyb a paradoxov
ale zaroven su zrkadlom duse
a ludia na ne utocia cez racio a spochybnuju a hladaju chybu
ale v pocitoch nie je chyba, pocity len treba nebrat doslovne
ci je niekto pica, alebo kokot, ci mu chcem odtrhnut hlavu alebo niekoho upalit
vsetko je to jeden pekny pocit
v silnej forme znejuci prehnane
ale ked sa upokoji, nie utlmi na dno, iba upokoji na umernu mieru
a potom keby to vyjadrim
tak zrazu by vsetci zmakli ze ake krasne
to je take hlupe ludi odsudzovat
dokazem odsudit len veci ktorym nechapem
akonahle niekoho chapem, preco robi to co robi, uz ho nedokazem odsudit, uz trpim spolu s nim
cim viac ludi vnimam cez pocity, tym viac chapem ako sme vsetci rovnaki kokoti, rovnaki odpad, vsetci rovnaki
napatie zatienuje mysel
energiu treba jebat do kreativnych cinnosti
nie proti ludom - obaja potom trpia zbytocne
nie proti svojmu ja - clovek potom trpi v uzkosti, ked nedoveruje svojmu ja

svet vyzera tak strasne uplne inak, ked nesudim, iba pozorujem