cez niektore veci sa nedokazem preniest kym v sebe neotvorim to zle ja a nevypustim ho von
niektore pocity neviem prekonat az kym si nedovolim vyskusat ZLU myslienku
musiet byt furt len dobry je kliatba

clovek je trochu egocentricky a uz sa vsetci donho pustia, ze jaky je strasny kokot
som mal stastie ze som si dovolil experiment byt par dni egocentricky
na vsetkych som jebal, vsetkym som hovoril vsetko co som mal na dusi
pisal som vsetky kokotiny ktore mi isli hlavou
pod zamienkou, nie pod zamienkou ze mam v sebe zlo ktore treba vypustat
pod zamienkou ze to skusam a ze "nie som zodpovedny" za to, lebo chcem len vediet co sa bude diat ked tomu dam volny priebeh
nazor spolocnosti ma drzal v klietke, nemozes byt zly, nemozes byt egocentricky, nemozes robit co chces
vzdy ked ulahodis sebe, a nahodou sa niekoho dotknes, tak na teba spustime sprsku SPRAVODLIVEHO hnevu, DOBREJ nenavisti
NEMOZES BYT SEBOU LEBO SI ZLY A KED BUDES SEBOU TAK VSETKYM LEN UBLIZIS
no

kokotiny slabych ludi, ktori sa boja pozriet do svojej duse
[to neni utok, to je skor mudrost, treba citat "nebojte sa nazerat do svojej duse, to zlo je len iluzia"]
mam v sebe tolko dobra do pice teraz jak svojmu ja verim
som naplneny, ego udrziavam stale ukojene, a tak som mega pokojny, kludny, trpezlivy, rozvazny, zhovievavy
a hlavne kurva som chapavy, pretoze mi mysel nezatienuje tlak vlastneho ega

dnes bol treti den co sa uz nebojim ludi, nebojim sa pohladov ludi, nebojim sa hocikomu pozerat do oci
cely zivot som sa ludi strasne bal a v ociach som im videl nenavist a zlo
teraz vsetkym ludom vidim v ociach nieco dobre, plus nejake tie komplexy, tj odchylku od ich dokonalej duse

mozem byt hocijako priebojny a sebavedomy, pokial nezasahujem ludom za hranice, a pokial pokojom reagujem na ich zasahy do mna, tak sa so mnou vacsina zacne rozpravat tak priatelskejsie, kludnejsie

som zly egocentricky clovek, ludsky odpad
a citim sa vdaka tomu kurva dobre