Nepochopenie konceptu kliphotu aneb čo s kliphotom
http://en.wikipedia.org/wiki/Qliphoth

Prečo je tak vela terajšej magickej literatúry o týchto bizardných kliphotinách nepotrebných? Oslavujúcich kliphot, akože že teraz vládne a že treba ho podporiť, stať sa antikristom, aby mág mohol tak potom pripraviť pôdu pre nový príchod krista? Čo sú to za zastaralé nezmysly toto?
Čo tým autorom neni jasné, že čím viac čumia do hlbočiny, tým viac sa hlbočina otíska do ich duše a pôsobí cez nich na tento svet, ako inak - rozkladne a dezintegrujúco? A potrebujeme tieto sféry, tieto energia v našom svete? Či ich len nemáme už dosť? Či už tu nemáme dosť mamonu, neludskosti, oddelenosti, rozdrobenosti, korupcie, biedy, vojny, podvodov a zločinov?

Čo tým autorom nedochádza, že na čo človek (mág) zameriava svoju pozornosť, to posiluje v astrále (a následne vo svete)? Či fakt si myslíme že "kamošenie sa s mafiánom, oplzlým bezdomovcom alkoholikom, ojebávačským podvodníčkom alebo skorumpovaným politikom či mamonárskym šéfom neekologickej prachožrútskej korporácie" (excelentné príklady stelesnenia klifotických démonov) prinesie mágovi (alebo svetu všeobecne) niečo prospešné a dobré a posunie ho niekam ďalej v (jeho) raste? Určite nie. Tak prečo by to malo potom byť prospešné spájať sa s astrálnymi stelesneniami týchto kvalít?

Velmi o tom pochybujem že by to malo byť prospešné.

Je škoda aká velká časť mágov je chytená v týchto starých magických paradigmách, v týchto starých astrálnych energiách, ktoré sú viac na škodu ako na úžitok podla mňa.

To čo je potrebné neni LHP, ani RHP, ani kliphot, ani od živého ducha odtrhnuté svätúškárčenie kresťanov alebo prebielených mágov dogmatikov. Čo potrebujeme je otrasenie, zbavenie astránych síl z nánosov vekov a z nánosov nepochopení a opätovná integrácia smerom k rastu, prospechu a liečbe človeka a spoločnosti ako takej. A ne sa vŕtať v dierach a hlbinách ludských slabostí a zlovôle a myslieť si že to niečomu pomôže.
Moje komentáre k článku o 3 magických paradigmách ničoty (Eosphoros 1/110 ):
- Autor hneď v začiatkoch spomína Bertriauxový systém Voudon Gnostic Workbook. No, dobre, prečo túto knihu asi J. Veselý nazval "pasca na blbcov" :oD? Že by preto že démoni z tejto astrálnej sféry sú (podla Veselého skúsenosti - v jeho knihe Magie pro pokročilé) tak obsesívni a tak dezintegratívni na mágovu psychiku, že sa mu ich podarilo nakoniec banishovať len spŕškou oplzlých nadávaviek :oD (bežné banishingové techniky na nich vraj nefungovali). No a by som bol rád vedel že či fakt to zabralo aj z dlhodobého hladiska
- Autor trefne píše, že "čo sa tak asi v Ničote (Ne-stvorenom) dá asi tak skúmať :oD? keď je to sféra čistého ne-stvoreného"

Podla môjho názoru, mojej skúsenosti je astrál číra potencionalita, nagual, nekonečno, všemožnosť, tak tam existuje všetko, v nestvorenej podobe (ako možnosť) a teda mág ktorý sa tam norí tam v prvom rade stretáva zrkadlo jeho vnútra. Vuala, dobré ráno :oDD!! Aneb inak povedané, idem do nekonečno-rozmerného zrkadla mojej duše s tým, že asi to bude nejaký temný svet, a čo tam nájdem? no čuduj sa svete, temný svet :oDD, wtf :oDD?
- Další text tohto článku teória a praxe, no, v podstate o tom istom ako v predošlej odrážke: autor najprv sformoval hypotézu a potom sa s takýmto nastavením ponoril do astrálu a skúmal ho. No bodaj by nenašiel to čo vopred v ňom svojim zameraním vytvoril? Autor si tento princíp aj uvedomuje, v odseku o prvom prístupe ho spomína v súvislosti s kresťanstvom (strana 25). V ďalších odsekoch na to ale akosi pozabudol.
Je zvláštne ako sa tolko súčastných mágov dá chytiť do výtvorov svojho vopred prijatého náhladu na veci a potom keď tieto svoje nevedomé výtvory (konštrukty, princípy fungovania) stretnú priamo v astrále, ako to považujú za pravidlo mimo nich.


Krátko odbočka k šamanizmu a prácou s atavizmami (zvieracími skupinovými dušami) (reagujem na článok o atavizmoch z tohto časopisu, strany 50-54)
Šamanizmus (ako v pôvodnej tradičnej forme, ako aj v novodobej Harner-ovej Core-šamanizmus podobe) úspešne a dlhodobo pracuje so zvieracími skupinovými dušami, s kvalitnými výsledkami a bez nejakých nezmyselných posadnutí alebo dezintegrácie mágovej duše, práve naopak, úspešne využíva sily ktoré zvieracie skupinové duše stelesňujú, k prospechu a sile a liečbe.
Je to preto, lebo šamanizmus chápe prírodu ako organickú jednotu s "dobrým zámerom" rastu prírody a aj šamana spoločne a v jednote a nie v protiklade človek-zvieratá??!
Ako všade v mágii, v astrále, aj tuto sa ukazuje, že koncept, prvotné nastavenie sa mága/šamana určuje, "ako sa k nemu astrál správa" a "ako sa mu javí". Vôbec nejde o zameriavanie sa len na "jeden pól" a prehliadanie toho "druhého pólu". Ide o princíp zrkadlenia mágovho nastavenia sa (magického konceptu či modelu práce), do astrálu.
Ludia by mali byť kreatívny. Ale podla môjho názoru rýpanie sa v kliphote nič dobré neprinesie.

Celý ten koncept kliphotu, či už z pohladu Bertriauxa, alebo thelemy, alebo z pohladu kresťanstvo či kabaly mi príde ako slepá ulička magickej praxe. Lebo jedna vec je uvedomovať si existenciu tých vecí a chápanie ich v nejakom kontexte a druhá vec je praxou zámerné venovanie pozornosti im - dávanie im tak energie a prebúdzanie a posilovanie ich, aktivovanie v (astrálnom) svete, v mágovej psychike a následne tak aj v našom ("hmotnom") svete.
To je podla mňa viac na škodu než na úžitok. Iná vec je ich skúmanie a následné liečenie, integrovanie a premieňanie na tvorivé rastové konštruktívne sily. A iná vec je rýpanie sa v nich a spolčovanie sa s nimi, miesenie svojej energie s ich energiou v zámere že to prinesie niečo prospešné.
A tiež hlavne, astrál a Bertriauxov temný strom na druhej strane stromu. Čo viem z mojej skúsenosti a aj teoreticky, tak v astrále je všetko, všetko čo kedy bolo aj bude vymyslené. Takže áno, na druhej strane stromu života je temný strom smrti ako to hovorí Bertriaux. Ale zároveň tam aj nie je. Na toto netreba zabúdať pri práci s astrálom. Neni to vôbec paradoxné to aký je. Len tam proste všetko je, akokeby v potencionálnom stave. Je aj nie je. Dá sa tam nájsť všetko, akýkolvek popis a zámerom a vierou a vôlou ho oživiť a uskutočniť. Sú tam aj Lovecraftove svety, aj kabalistické svety, aj Bertriauxove svety, aj akékolvek iné. Dajú sa (ako píše Karika v Slovanskej mágii) evokovať nazgúlovia, aj magicky oživiť súčasné populárne osobnosti a čerpať z ich síl ako z astrálnych studníc pre svoj prospech. Akýkolvek systém vzťahov a bytostí, v aký mág dostatočne silno uverí sa dá v astrále prebudiť k životu a využívať v magickej praxi. Doslova neexistuje nič, čo by sa s pomocou mágie nedalo dosiahnuť, jediné na čom závisí je mágova osobná sila. Ale hlavne, astrál je ako zrkadlo. Akýkolvek popis zrkadlí v sebe. A na to netreba zabúdať pri jeho skúmaní a pri skúmaní rôznych hypotéz o ňom. A o to mi išlo. Jasneže kliphot aj kliphotické svety existujú, aj také o ktorých hovorí Bertriaux, aj tie o ktorých hovorí kabala alebo kresťanstvo. A dá sa s nim pracovať a áno, dá sa z nich aj čerpať energia. Otázne je ale, akej kvality a čo takáto energia spôsobuje v psychike mága. A samozrejme aj, ak by bol mág dostatočne tvorivý, mohol by vymyslieť aj koncept, ktorý by pojal aj ten kliphot takým spôsobom, že by mu to pomáhalo v raste a zdanlivo neškodilo. Len mi to velmi pripomína prístup, kedy človek tlačí nezdravú stravu, ale pritom cvičí a chodí do lesa a tvári sa že mu to neškodí a že je aj tá strava pre neho prospešná. Alebo ako keď niekto chodí do kostola, na jógu, stravuje sa zdravo, ale pritom si uchováva nezdravé nekonštruktívne náhlady na svet, neuvedomované negatívne emócie a myšlienky. Proste svety, ktoré podla tých príbehov (Bertriaux, kabala) sú svety stelesňujúce sily, ktoré sa "stvoritelovi nepodarili", ktoré sú zlé a temné a podobné, ktorým ide o uškodenie mágovi, ktoré stelesňujú zlé sily, oplatí sa tam vôbec chodiť a koledovať si o malér?
Kazdy princip, archetyp ma svoju aj "pozitivnu aj negativnu" stranku, to je jasné. A treba hladaj jednotu, prekonanie duality. Ale treba "skúmať obidva póly", alebo sa zameriavať na "hladanie a nachádzanie jednoty"?.
Koncept kliphotu mi príde na škodu dualitný. A preto sa tieto svety a bytosti v nich javia ako zlovolné, krvilačné, posesívne a dezintegrujúce entity. Keď človek potom do astrálu s takýmto prístupom, s takýmto konceptom vstupuje, stretáva v tych kliphotických svetoch takéto polovičné necelostné ""temné"" bytosti a to sa mi nepozdáva, že dostane potom len necelostný obraz, ktorý ešte navyše stelesňuje ne-zdravie, falošné, klamlivé a nepriatelské sily. A to mi je málo alebo zbytočná okluka. Práve preto, lebo skúma dva protipóly, nie zjednotenie a jednotu a ešte k tomu venuje pozornosť kliphotu ako stelesneniu proti-rastu, nepochopenia, zamlženia, zničenia, rozkladu, klamu a zlovôle. Ako by mohol mág z týchto sfér vyťažiť niečo prospešné a nestratiť sa v nich len, keď tieto sféry toto samotné stratenie sa stelesňujú?? Nejde nestratiť sa v samotnom astrálnom stelesnení stratenia sa a magického proti-rastu! Kto je v tomto prípade silnejší, mágov koncept (nastavenie sa, ktoré uverením v neho, stáva sa v astrále skutočnosťou), alebo mág čeliaci tomuto svojmu stvorenému v astrále? Je to potom zbytočný boj s veternými mlynmi podla môjho názoru. Vytvoriť si svojim popisom dualitný astrálny svet a potom ho zjednocovať praxou. Keď sa dá pracovať priamo so svetmi a bytosťami stelesňujúce zjednotenie protikladov a rast a invokovať tieto energie. Je toto level vyššie oproti spomínanému prístupu? Podla mňa áno.

Lebo podla mňa keby buď
- osvietený človek v samadhi nazeral tieto svety a entity, chápal by ich v zjednotení obidvoch pólov, nie ako takéto oddelené polovičné sily (""zlé""). Vnímal by jednotu (nedualitu, ale súhru) všetkého stvoreného a vôbec by na tých "miestach v astrále" nenašiel takéto ""temné"" svety, ale naopak by tam našiel svety a entity, ktoré stelesňujú neduálnu súhru síl univerza.
- alebo človek ktorý pristupuje k astrálu cez koncept neduality, ale súhry, tiež na "tých miestach v astrále", kde kabalista nájde kliphot a kliphotické bytosti, nájde iné svety a iné bytosti - ktoré stelesňujú iné pojatie týchto astrálnych síl.
Inak povedané, tam kde kabalista nájde na "jednej strane stromu" anjela a "na druhej strane stromu" démona, tam mág/šaman pracujúci s konceptom nedualitného univerza, ktorému záleží na mágovom raste a ktoré mu pomáha v raste, nenájde žiadny dvojpólový strom, ale nájde "na tých miestach astrálu" svety a bytosti ktoré sú priatelské a ktoré pomáhajú mágovi, sily ktoré stelesňujú neduálne sily a spoločný rast. A pritom su mu schopné dať tú istú energiu (silu) aj poznanie ako keby pracoval s "kabalistický" anjelom aj démonom. Táto cesta mne osobne príde jednoduchšia a pritom rovnako výdatná.

Zásadne nesúhlasím s populárnym názorom, že ego (ja, osobnosť, to, aký som ako konám jednám myslím uvažujem cítim) treba nejakým zásadným radikálnym či až dramatickým spôsobom prekonávať, dekonštruovať, rozbíjať, potláčať, radikálne narušiť, zničiť alebo ako fénix spáliť, nech potom z toho popola povstane naše osvietené ja. Jasneže sa to dá aj tak, keď sa to niekomu páči. Tak ako v astrále je všetko, tak aj je v ňom teda logicky nekonečno možností rastu, keďže ide o preusporiadanie, pretvorenie, zmenu vnútra (duše, osobného astrálu, psychiky). Podla mojej skúsenosti sa to dá aj vôbec nie tak dramaticky, ale rovnako účinne. Velmi pritom pomáha intuícia (v zmysle ako ju chápal C. G. Jung), ktorá je hlavne najaktívnejšia práve na šamanskej ceste (v rozšírenom vedomí) a praxou v (astrálnom, šamanskom) cestovaní sa stáva aktívnejšou aj v bežnom stave vedomia. Proste len skúmam zložky môjho ja, zážitky, emočné spojenia a spomienkové skupiny, presvedčenia, názory, a ich vzťah k tomu aký som ako konám jednám myslím uvažujem cítim teraz. Je možné potom tieto spojenia a záznamy meniť a upravovať podla lubovôle, alebo skôr lepšie, podla intuitívneho vedenia. Sila vedomia sa tak navráti späť, bloky a uzly v energetickom tele vzniknuté z nepochopení a zranení z minulosti sa vyliečia a človek s takouto novou silou rastie stále viacej a prenikavejšie.
o šamanskom liečení je dobré stručné výstižné toto:

"Šamanské léčitelské umění
Šamanské léčitelské umění se liší od ostatních způsobů léčení tím, že zvláštním způsobem z hloubky přináší pomoc. Universum, hloubka, volá své děti domů. Šaman ho slyší a hledá pro sebe i pro své cestu, na které by se narovnal řád věcí. Pokud síla, která je nástrojem Universa, nemůže volně plynout, pokud jí nechceme nechat projít a nás změnit, objeví se nemoc. Nemoc nám dává najevo, že cosi není v pořádku. Je potřeba v našem životě něco změnit. Šaman svým zvláštním nastavením a kontaktem z kruhem síly, je připraven pomoci.

Spojenec
Spojenec je přítel na mé straně. V jiném světě, ve světě za zraky, je to můj průvodce, tady připomenutí kouzla života. Zavolala ho má touha přijít věci na kloub. Pochopit. Přináší mi informace, na které nemám dosah a nebo nemám odvahu na ně dosah mít. Přináší mi odpovědi na otázky. Síla spojence závisí na mé ochotě a schopnosti otevřít mu své srdce a svou mysl.
Využít jeho pomoc při šamanském léčení je skvělé. Přináší mi radu a klidně při tom obchází mou zkušenost, která mi brání pustit se pro léčbu třeba i do neznáma.

Jiný svět
Jiný svět je hlubší vrstva mého vědomí. Je to svět spojence. Platí zde jiná pravidla. Vše se zde skládá překvapivým způsobem. Moje zkušenost, o kterou se opírám při běžném vnímání, je vyřazena ze hry. Jiný svět mi otevírá prostor pro zkušenost novou, čarovnou, která způsobuje rozšíření mého registru možností. Svět se tak stává barevnějším. A léčba přinesená odtud je to pravé. Stačí se jí jen nastavit a s důvěrou ji přijmout."


Rovnako mi nikdy nejako nesedelo používanie analógií a hierarchických "logických" systémov v mágii. Nezatracujem rozum a intelekt ako nástroj na porovnávanie, katalogizovanie, hodnotenie, myslenie, posudzovanie.
Ani analógie a hierarchické systémy, oka, prečo ne, ale netreba zabúdať že to je vždy len velmi približná a stručná mapa toho "územia" a ani náhodou verné zobrazenie toho "územia" celého.

Ide mi tam ale hlavne o to, že je obrovský rozdiel medzi rozsahom toho, čo si človek uvedomuje keď je v bežnom stave vedomia a keď je v rozšírenom stave vedomia (na tej astrálnej, šamanskej ceste trebarz). Slová často nestačia na bohatosť týchto astrálnych vnemov. Zredukovať ich na slová, je podobné ako keď niečo zažiješ, alebo ak by si si o tom zážitku len prečítal, alebo by si ho len slovne opisoval niekomu druhému. Informačná redukcia je tam enormná. Dovolím si povedať že astrálne zážitky sa svojou hĺbkou a informačnou (vnemovou) bohatosťou nepodobajú ničomu čo bežne človek v bežnom stave vedomia zažíva. Je to ako keby niekto zvykol vnímať povedzme 10 farieb a zrazu pri takomto zážitku vnímal farieb 250. Bežná reč ktorá je založená na opisovaní tých 10 bežných farieb proste na tých 250 nestačí ani trocha.