mam rad ked su ludia obcas dobri a obcas zli
lebo ked su furt len dobri, tak kto sa ma vyznat v tom, ze ci hovoria pravdu alebo sa len tvaria?
mne to proste vyhovuje, lebo ja ich neskatulkujem ked su zli
iba sa o seba potom biju moje a ich sinusoidy a vznikaju konflikty, a ja si z nich vzdy strasne vela odnesiem
asi mam neprirodzene vysoku toleranciu na konflikty, lebo inym moja konfliktnost vobec nevyhovuje

ale mne zase nevyhovuju ludia, ktori su stale dobri, lebo kurva ludia su sinusoidy, ked ste len dobri, tak ste falosni, a ja sa v tom potom neviem vyznat, ja potrebujem kurva vidiet komplexny obraz cloveka, aby som mu porozumel, aby som vedel co od neho cakat a nemusel sa ho bat

ked sa clovek tvari ze je strasne super len, tak mi v hlave pomaly nabieha pocit, ze skor ci neskor ta bublina splasne a ten clovek vam bodne dyku do chrbta - a kurva ja budem len rad, nech mi ju tam bodne, ja sa zotavim a konecne budem mat objektivnejsi obraz o cloveku

dobri ludia su casovana bomba

a to iste funguje aj opacne, ludia ktori ma neakceptuju ked som zly, vlastne hovoria ze ma nemaju radi, ze nie su vyrovnani s takym spravanim ake mam, ze sa ich dotyka, a ze cez seba nebudu vidiet mna, ale ma hned zaskatulkuju ze 'zlo'..