podla mna su emocie uchopitelne rozumom
ale moze to byt aj tym, ze ja som cely zivot zil skor racionalne nez cez pocity
lebo napriklad pozorujem pri inych ludoch ze nevidia rozdiel medzi svojimi pocitmi a myslienkami tak jasne ako ja (..ako ja mam pocit, ze vidim, moze to byt iluzia)

ty to nejak zvlastne rozdelujes, momentalne to neviem zakomponovat do svojho chapania, pre mna uzkost je pocit bezmocnosti, a strach je myslienka ktorou rozum tlaci na pocity
vlastne mozno hovoris podobne, sry, tazko sa mi to cita
v oboch pripadoch ale mam pocit, ze to je uchopitelne pokial mas v hlave brutalny pokoj a nepotlacas nic, a precitujes to, tak postupne sa mi vzdy dari zachytit tam nejaku novu pointu [teda su hlbsie veci kde to ide tazsie a dlho to nejde, ale proste tie najpovrchnejsie pocity idu, a postupne ich odburavam]

imho depresia znamena analyticku naladu (konvergencia poznatkov), a hajp kreativnu naladu (divergencia), a kedze posledne tyzdne uzkosti nezazivam, tak si nemyslim ze ten dobry pocit je z ustupu, ten dobry pocit je z tej konvergencie, ze veci zacinaju davat zmysel ked ich analyzujem

poslednej otazke nerozumiem :]
autoobservovanie je mindfuless? constant mindfulness je podla budhizmu esencialna pre zdravu psychiku :)