citam si stary chat, konflikt, s tym ze teraz tomu rozumiem
a je to absurdne, ako uplne zbytocne si ludia sposobuju bolest
ale na druhej strane to bez toho ani nejde
proste obaja idu za tym co povazuju za spravne v tom momente
a ked ich nieco boli, tak tlacia na toho druheho
a je to take eh, ze keby vedeli ako hlupo sa spravaju!

no na druhej strane to nie je take jednoduche ze cloveku poviem ze "tu robis chybu, toto rob inak, je to 100% pravda co hovorim"
oni sa k tomu musia dopracovat cez to emocne bludisko
cize vlastne tie konflikty su super, pokial teda nad nimi clovek potom vela premysla a precituje ich a vracia sa k nim, a akceptuje ich a hlada v nich zmysel
zivotne sily, suboj emocnych titanov, vsetko to ma svoj zmysel a niekam to smeruje

ja uz obcas ani neviem ci je spravne citit sa dobre alebo zle
vlastne len uzkost mi vadi, a paralyzujuce obavy
ale inak vsetky pokojne emocie su znamenim ze zijem
takze mi az tak nevidia
a mozno len teraz nevidim dalsiu este pokojnejsiu uroven, pretoze si najprv musim upokojit tuto vrstvu emocnu, lebo cez nu nevidim to hlbsie
tak ako som nevidel tuto terajsiu zivu vrstvu emocii ked som bol zaslepovany uzkostami a strachmi

vzdy mi strasne dobre robila seba-lutost, a ludia sa tvarili ze to je zle, a ze to boli a kokotiny
ale ved to je proste len seba-laska, podporovanie sameho seba
seba-lasku sice mam este celkom problem vykonavat, predsalen kym sa nenajde niekto kto ma 100% pochopi a zakceptuje, tak budem navzdy pochybovat o tom, ci sa mam mat sam rad..
ale seba-lutost, to hladanie odpovedi a pravdy, tak trochu odosobnenej, ze to nerobim pre seba, ale pre univerzalnu pravdu, pre spravnost, toto odosobnenie od ega mi umoznuje mat na sebe rad aspon vsetko to comu na sebe rozumiem, pretoze je to spravne, hm