zle emocie ma vyjadruju, vzdy ked budem mat pocit, ze som zly, treba si spomenut, ako mi je napicu ked som sice dobry ale nejdu von emocie.. za negativne emocie by som mal byt vdacny, a nasmerovat ich na miesto, ktore ich vypocuje, a umozni ich riesit, ak ich potlacim, potlacam v sebe zaroven aj tu dobru emociu pod tym - nemozem potlacit strach z opustenia, pretoze tym potlacam aj pocit ze by vsetko malo byt spravne, mozem samozrejme ten strach tlmit, ale iba tak aby som nespadol do uzkostlivosti, ale vzdy vzdy vzdy treba ten pocit v sebe normalne nechat plynut, plakat, nadavat, citit sa zufalo, trapne, bezmocne, cokolvek - kym ten pocit zvladam, tak sa to vo mne upratuje, tie vlny beznadeje a zufalstva postupne omielaju ine myslienkove brehy a nakoniec odplavia vsetky hluposti a zostane len jedna, a postupne takto vsetko musim odkryvat, inak to vo mne navzdy bude zatlacene..