Sneh pomaly jebal z bielej oblohy. Bolo rano a na lincolnovej ulici sa zacinal novy den. Nie ten isty, ktory poznal spisovatel z Adamovho rozpravania. Uplne iny ktory pisatel nevedel a znel takto: Obcas sa stretli tak mu o tom vravel. Mala postava sedela na streche maleho domu, ktory bol sucastou tejto ulice. Jemne luce zlteho slnka sa prepletli pomedzi jeho prsty a dopadali na biely plech, ktory Adam teraz domaloval.

"Skoncil si Spytal sa Peter a zapalil si cigu na tom slnecnom plameni"

"Hej", odpovedal Adam a "Mas este cigaretu?", dodal pozerajuc na Petra.
"Mam" a podal Adamovi krabicku.

Jenmy nadych v tejto situacii prebehol ved to je normalne klasika

"Pozeram" natiahol do pluc a vydychol "ze si stihol precitat nase noviny" a vydychol spolu z dymom kde vravel tie prodosle slova.

"Hnus, hnus, hnus"

"to hej", dodal Peter

"Kde sa to hrabe na nas ruzovy papier a pekne texty, je mi na sracky, ale preco je to tak ako to ma byt dodal peter.

"ty lama,...

Jemne vlocky padali pomedzi nich a tak sa len kukali na ne.

"Skocim po pivo na tejto streche je popoci zima", to kecol Peter

"To hej",ale peter to nepocul. Skumal vlocky ktore padali z neba. Z bielej oblohy uplne na Zem. Pripominali mu hviezdy aj ked boli velmi blizko neho, mohol sa ich dotkmut. Ved vie ze mnoho je blizko nas. Tal blizko, ze je to tak velke ze to NEVIDIME. Viac sa mi nechce pisat idem spinkat. Adam zomrel na tej streche prechladol, nikomu nechybal. Zeby o nikoho sa nestaral. Ani jeho slepy anjel to nedokazal napravit