Chlapik, co sa pytal, ci si muoze prisadnut vypadal uplne normalne. Okolo 35, rifle, tmavozelene tricko a hnede, nemanazerske sako, na nohach hnede, asi ben sherman topanky a na pleci vcelku trendy kabela. Jeho tvar mohla prezradzat ako podvodnika, tak aj spisovatela. Trochu zarasteny, bokombrady, hlboke hnede oci, kostenny ramo okuliarov, stredne kratke a tak akurat strapate vlasy a maly pearsing na lavom uchu. Hlas mal chraplavy, prefajceny a urcite preplachovany dajakymi koncentrovanymi omamnymi napojmi hovoriaci temer nepatrnym severskym prizvukom.
V letiskovom bare predsa clovek stretne kohokolvek...
- Mlady pan, tak co uslo Vam lietadlo? – vravi s usmevom. Velke mesto cloveku vybudi opatrnost a tak aj ked uz jemne omameny nestranny pozorovatel zbystril a zalovil v pamati – nie tochto typa si zo stresoidneho okienka “ziadosti a staznosti” nemenovanej leteckej spolocnosti nepamata, ale letisko je velke, casu dost a ta kniha, co si typ polozil na bar bola vcelku fajn. – Hej, ako viete? – Vyzerate tak, ako keby Vam uslo prve lietadlo. Dnes prve lietadlo, vcera posledny vlak, ze ano? – Jezis dalsi prudic. Dajaky sektar, alebo dajaky unudeny-inteligentny-prepity alkac, z ktoreho urcite vylezie, ze hlada sam seba. Myslel si pozorovatel popri tom, ze ako si slusne o5 otvorit knizku tak, aby to typa nejako neurazilo. – Citate Haruki Murakamiho? Ha ha aj ja som citaval, ked som mal japonsku priatelku – nedal si typ pokoj a ani pozorovatelove neodtrhnutie zraku od knihy a “hmmm” ho asi neodradilo. – Ja by som bol tiez nasraty, keby mi lietadlo uslo kuoli chybe banky – To bol frontalny utok. Lietadlo to bolo blufovanie, japonska priatelka a Murakami budiz, ale banka? – Ehm asi tusite, ze sa mi neda neopytat, ze odkial disponujete touto informaciou? - Pocas procesu, ako si chlapik odpil a potiahol z cigarety sa nestranny pozorovatel nemohol ubranit dojmu, ze mu toto cele pripada ako prehnane vyfabrikovane klise dajakeho lacneho triku, alebo toho, ze mal do cinenia s psychopatom, ktory si takto nieco riesil. – Hej, vsetci si daco riesime pan Aak, Aak Erueh, ze ano – zacal a pozorovatel prave stal na hrane, ci sa nasrat, ze nevie skryt udiv a stava sa tak lahkym tercom, alebo to nechat proste plynut, ved ostatne nema co stratit a muoze sa pobavit, ze da chlapikovi sancu byt lepsi ako knizka, co cita a JD&coke..
- Ja som Sean Mc Goon – a pozorovatel prijal jeho pravicu. – Viem, toto prostredie cloveku na duovere prilis neprida. Ludia su proste sikovni a podozrievavi, kazdy mame predsa svoje skusenosti - Aak ho nechal rozpravat, chcel najst strbinu, ktorej by sa mohol chytit. – Azda to s tym poslednym vlakom, to som azda az tak netrafil – zahlasil tahajuc to priamo z jeho mysle chlapik. – Fajn Sean osobne by som bol radsej, keby si bol najaka pekna zena, ale prosim: bourbon? - Barmanka bola rychla. – Tak rozpravaj -