Premier pretlmocil skepticizmus naroda: "Ťažko sa vieme orientovať v zákulisí toho, čo sa dnes deje na ukrajinskej scéne, lebo nemáme toľko informácií ako v prípade ostatných susedských krajín." Dobre pracujuci informacny agent nesleduje dianie v susednej krajine, ktora je len tranzitom pre plyn a uran, ma co robit aby zadavatelovi udrziaval prehlad o naladach a zelaniach obyvatelstva. Premier temu uzavrel tak, ze Ukrajinu nepozname, nerozumieme jej, nemali by sme sa do toho starat. V preklade: fakt, ze nema na nebezpecnu situaciu na vychodnej hranici statu nazor, by sme nemali zohladnovat pri vybere prezidenta, pretoze najskor ani my sami o tom viac nevieme.

Trosku drzost, nie?

Za nejake "my" si hovorit nedovolim. Ked budem premierom ja, opojeny mocou obstavavat napoleonske vrsky, zbierat fitness-milenky a skusat ohybnost ustavy, snad mi k tomu prirastie potrebny diel ega. No zas urcitou samochvalou ovplyvam, a dovolim si povedat, ze ja Ukrajine trochu rozumiem.

Viem, o co ide, ked sa hovori, ked ludia protestuju proti previazaniu elitnych podnikatelskych kruhov a vladnej strany. Viem tiez, ze tento protekcionizmus vedie k izolacii krajiny tak po ekonomickej, ako aj politickej stranke. Stat, teda dane, stimuluje niekolko vybranych podnikov, z ktorych nemale ciastky unikaju v ciernych dierach sukromnych kont a schrankovych firiem v zahranici. Konkurencne prostredie je jedine na vysokej urovni oligarchie, pricom nema problem vyvinut sa v kartel. Protesty v Bratislave pred volbami r.1998 mali velmi podobnu temu, aj ked prave tam tlak verejnosti a zopar vcelku nezavislych medii Meciara odstrasili od pouzitia cohokolvek okrem par kvazi legalnych prostriedkov proti Markize. Aj Meciara fascinovala predstava "nasej, slovenskej podnikatelskej elity". V bluzneni za silou tatranskeho dolara za vojnoveho slovenskeho statu dufal, ze sa opat raz prejavi nejaky "podnikavy slovensky duch" a firmy typu Prva slovenska tunelarska budu motorom noveho, slovenskeho storocia. Len teda jeho protektorom nebolo nacisticke Nemecko, ktore by mu zabezpecilo prisun penazi legalizaciou vyvlastnenia 60k ludi, ale Rusko, ktore ho zasobilo dostatkom veteranov afganskej a cecenskej vojny. Ukazalo sa, ze len dovera nestaci a krajina smerovala tiez dost do riti. Nakolko je to teraz odlisne, premier zrejme nechce aby sme sa zamyslali.

Viem tiez, o co ide, ked sa politik snazi premoct svojich protivnikov nacionalizmom. "Bud si s nami alebo proti nam" - to je zakladny rozlisovaci princip na mobilizaciu mas. Ked sa zjavuju realne problemy, ako napr. stagnacia zivotnej urovne, nezdrave podnikatelske prostredie, brain-drain, izolacia ci chybajuci kapital, a zaroven je ocividne, ze politicke elity ich nezvladaju, resp. ich doktrina je priamo pricinou niektorych z nich (najma pri tychto oligopoloch), tak odvadzaju pozornost inde. Ci je protivnikom Zid, Madar, Rus alebo Cigan, prizivnik, imigrantsky zlodej prace alebo neprisposobivy obcan, je vecou situacnej retoriky. Najlepsie do tem neriesitelnych, do oblasti vyhovoriek na "objektivne priciny": s polovicou krajiny si nerozumieme, sme zavisli na obchode s Ruskom, socialny system je vysavany imigrantami a podobne kecy. V podstate aj vedia, ako to riesit, no najskor je tu nejaka zahranicna NGO alebo Brusel, ktore im brania v tom, aby to "riesili razne", podla vzoru davnych dob. Napokon, oligarcha valajuci sa v zamatovych kreslach, hladiac na vizie svojho majestatu, sa najradsej umiestni do role obete. A stotozni s celym narodom. "Sme chudaci. Oni nam nedovolia sa tych druhych ani zbavit!"

Napokon viem aj o co ide, ked politicke vedenie bezi do Ruska a z druhej strany sa valia obrnene vozidla. Sam som to, pravda, nezazil, no nastastie narodny vzdelavaci system a internet poskytli vela moznosti na to, aby som si to zistil z druhej ruky. Jedneho z iniciatorov podobnej akcie v nasich koncinach, byvajuceho mozno len par ulic od Teba, drahy citatelu, nedavno konecne zahrabali na smetisku dejin. Putinov multipolarny svet nepriniesol risorgimento narodnych statov, ake predpovedali historici typu Gellner ci Brubaker, ale skor statov satelitnych. Narodnym statom na styl Bulharska r.1878 ci CSR r.1918 zodpovedaju dnes najlepsie tak (inac etnicky dost pestre) Rakusko ci Norsko. Aj v ramci EU je Slovensko, ako aj viacero inych krajin vo viac-menej satelitnom postaveni, no miesto tankov sa nam sem valia eurofondy, co osobne preferujem (do Polska sa teda z Nemecka valia aj tanky, ale aspon zapecatene vo vlakoch po poriadnej financnej transakcii medzi vyrobcom a polskym ministerstvom obrany). Ruska alternativa eurofondom je nizsia cena plynu, ktora ked sa ukaze ako nedostatocny stimulant ludovej spokojnosti je suplovana nacionalizmom a napokon vojenskou intervenciou. Gruzinsko vcera, Ukrajina dnes. Nebudme prekvapeni - nasi otcovia a matere to zazili.

Mozno neviem co je vlastne "Ukrajina". Historicky by to mohlo byt nieco ako Izrael ci Mezopotamia pre stredoeuropske krajiny. Zo severovychodnej strany Karpat, tzv. Bieleho Chorvatska, mali kedysi vyrazat prve slovanske kmene, aby zabrali kraje vokol Dunaja, Visly ci Laby. Na dolnom Dniepri bola Porphyrogenetova Levedia ci Etelköz: tu sa zorganizovali zvysky Avarov, Onogurov, Sabirov a Kabarov do noveho zvazu madarskeho. Davno predtym tu zili Goti, ktorych osud inspiroval vsetky germanske kultury k mnohym krasnym legendam a na severe delty Dunaja aj ich takmer-menovci Geti, predkovia rumunskych Dakov. Zo susednych krajin Ukrajiny, ktore na nej povod nemaju, ide predovsetkym o Rusko. Kmenovy zvaz Rusov sa sformoval v oblasti Novgorodu, odkial aj viedla Olegova vyprava do Kyjeva r.882, ktory sa tam potom utronil na dlho. Opozicia voci jeho statu od roznych kmenov v oblasti - Drevljanov, Ljachov, Siverjanov, a napokon aj mocnych Chazarov - bola v priebehu dalsieho storocia umlcana vojensky. To by mohla byt historicka Ukrajina z "nasho" pohladu.

Zial je mozne, ze aj kvoli nezaujmu nasich ci strachu inych politickych elit Ukrajina bude skor synonymu biednej, menej stastnej, no aspon ze Karpatmi dobre oddelenej "druhej Europy", strasiakom pri ekonomickych reformach a mozno aj zdrojom utecencov. Nech uz v nadchadzajucej vojne a prezidentskych volbach vyhra ktokolvek, skutocnym vitazom bude tak Morena.