konecne... prebudil som sa rano... unava uz som citil od rana...ale zvladol som este trening, cesta do roboty... v celku v klude... az na niekolko detailov ktore ma pravidelne nasieraju ale uz si z toho nic nerobim... mam sa z coho tesit... nie je toho vela... ale mne to staci... pomaly si urovnavam veci z minulosti a tak je ok... este ma stvu niektore veci... ale hadam sme to obidvaja pochopili... niekedy si ublizime a nema to vyznam... rozpravame sa ako male deticky a potom vie na seba nakricat ako psy...ale to su vsetko emocie...
Chce to vsetko cas... a zmysel zivota mame kazdi niekde inde a to je spravne...
Nase cesty sa rozisli... Ty aj ja mame preco zit... ty mas svoj svet a ja tiez..
nie su podobne ale pre nas maju vyznam... mozno niekedy si znovu spolu sadneme a o vsetkom sa porozpravame... tak ako kedy si... teraz vsak je lepsie ked spolu moc nekomunikujeme... mozno v buducnosti....

Vela stastia a hlavne zdravie...

male dievcatko sa obratilo tvarou k nebu a pozera na hor....
mala mesacna hus sa pomaly vzdaluje, este urobi jeden maly oblet....
na chvilu mava kridlami na
mieste obzrie sa, akoby chcela zamavat malemu dievcatku...
male dievcatko vsak je uz otocene chrbtom k nemu a nevidi ho...
obaja sa stracaju v dialke... male dievcatko sa este zastavi pri stromu, kde spi stary jezko a po tichucky sa ho opyta...
jezko myslis, ze este niekedy prileti sem za nami....
mozno v buducnosti...