tak moja iredentisticka hra (s cielom porazit Madarov na zaciatku Old Gods) sa vyvinula do celkom zaujimaveho stavu -



zacal som klasicky v 867 za historickeho Basilea I. Macedonskeho, aj ked je nastaveny ahistoricky - mal zacat vladnut az v septembri a bol z armenskej, nie greckej rodiny... kazdopadne, Madarov dal, aj nevdacnych Bulharov, zalozil gardu Varjagov a pod.; jeho syn Bardas az taky popularny nebol, zosadila ho sesternica, no ostal mu Carihrad, tak sa oddelil (cez frakciu, bez boja) a napokon skoncil v podruci bulharskeho chana

jeho syn Basileus bol vychovany na chanskom dvore; kym vyrastol, bol z neho Vasilij, pokracoval v boji proti pohanom na Ukrajine a ziskal si velky respekt v risi; potom vypukla medzi Bulharmi a Byzanciou vojna o nejaku blbost



Vasilij samozrejme necakal - uplatnil svoj dedicny narok na tron a zacal sam vojnu proti svojej sesternici Iouliane a prebral titul; nova generacia si ale slavneho vladcu z rodu Makedoncov uz nepamatala, a brala ho za foreign conquerora; nasledovali dlhe roky obcianskych vojen, banishmentov, stinani, na konci ktorej bol Vasilij the Cruel, a jeho synovia-dvojicky, ktore pokracovali v krutovlade a politike pobulharcovania slachty na urovni svojich kralovstiev...



zavrazdeny bol po tom, co investoval asi 2k zlata do vrazd jednej slachticnej v juznom Taliansku... jeho syna Ljubomira vitali starnuci zalarnici ako zachrancu; vojnovu masineriu obratil smerom von, do moslimskych krajov, za ucelom vydobytia nabozenskych centier pravoslavia; az jeho syn Kocelj ale dokazal dosadit pravoverneho biskupa do Rima a odrazit dost dzihadov (na Jeruzalem sli tri, z toho jeden aj vyhrali) na to, aby si mohol dovolit zvolat koncil, na ktorom bola katolicka hereza definitivne zavrhnuta - prijala to vacsina krestanskych statov od Moravy po Spanielsko, okrem Irska a Anglicka, kde sa ale casom usadili Svedi (ktori neskor sami ortodoxiu prebrali); inak pozor na to, nefunguju potom krizove vypravy (len holy wars)



tazke bolo ziskat Bulharsko a Taliansko, obe takmer od zaciatku pravoslavne drzavy, kedze Taliansko prvemu Basileovi este po praslici patrilo; Bulhari sa vzburili proti mlademu caru Petarovi, ozeneneho za moju princeznu, pricom mna (este Kocelja) si vybrali za nastupcu... co som samozrejme prijal, poslal im husarsku legiu o sile 6000 jazdcov a dobyl, no napokon som Petarovi kralovsky titul ponechal a tak si so svojimi zradcami narobil poriadok uz pod mojou vlajkou... Taliansko bolo tazsi pripad -



tvorili ho tri hlavne sily: republika Amalfi, cast Lotrinska a kralovstvo Talianske; prve dve bolo nutne dobyvat viacmenej po jednotlivych counties; do Talianska sa Dragomanovi podarilo ozenit (patrilinearne) synovca za kralovnu, zatial co jeho matka Filipa sa stala Dragomanovou naslednickou; jedna z mojich najlepsich panovnikov vobec (aj ked Dragoman je zatial jediny, kto u mna mal viac nez 20k skore), vytvoril som za nu tri druziny/legie po 6k vojakoch na kritickych miestach rise (Rim-Carihrad-Jaffa), takze som mal 40 rokov vcelku koordinovanej likvidacie Amalfi, Lotrincov a heretickych moslimov



rimske imperium napokon obnovil tento synovec, ktory sa po jej smrti stal cisarom; talianskym kralom sa stal jeho syn, ktory neposluchal (hlavne ma dost znenavidel po tom, co som sa ho pokusal zabit), no nestihol sa ozenit/mat ineho naslednika, tak bol proste exkomunikovany a zosadeny... a stary Rim bol zjednoteny :)

saveoval som casto, loadoval pomenej; proti Vasilimu Krutemu bolo par velmi silnych skupin, ktore sa ale neodvazili podat navrh, zrejme kvoli bugu; dalsi bug sa ukazal, ked mi zrazu pocas zaverecnej vojny o Taliansko zmizla jedna z druzin; synom som (okrem pripadu s dvojickami) zem nedaval, skusal som si ich drzat na dvore; inak nie je vacsia sranda ako zbavit sa nepohodlneho patriarchu tym, ze ho posles hlasat vieru do Norska; napokon Vasilij tu mal slabost, poslednu zenu mal z Gardy a minul 20k armadu na to, aby jej presadil claim na Shetlandy... pekna hra v skratke