Prave v tom, ze existuje vseobecne pravidlo, pomocou ktoreho moze hudobnik z partitury vycitat symfoniu, pomocou ktoreho mozno z drazky na gramofonovej platni odvodit symfoniu a podla toho prveho pravidla opat partituru, spociva vnutorna podobnost tychto zdanlivo tak uplne odlisnych utvarov. A tym pravidlom je zakon projekcie, ktory symfoniu projikuje do notoveho jazyka. Je to pravidlo prekladania notoveho jazyka do jazyka gramofonovej platne.