vedecke poznanie (sam o sebe vyplod ducha cloveka) nas vynima z imperativov bezprostrednych pudov a iracionality, rozsiruje rozhlad, cibri zmysly, zvacsuje priestor tvorivosti a napokon aj slobody; v tom nas vedie k duchovnemu povzneseniu

ta exkluzivita vychadza z myslienky, ze duchovno je totozne s nejakou intuiciou, siestym zmyslom, alebo aj socialnou ci metafyzickou naboznostou, pri ktorej sa "immensity of light years" a "subtlety of life" nepovazuju za relevantne

samozrejme, tvrdy pyrrhonsky skeptik nieze by sa nechal drzat nejakym motivom "povzniest ducha", ci "spoznat prirodu"... aj to su dogmy