z vlastnej skusenosti z detstva aj od mojich dvoch vlastnych mozem povedat, ze decko si samo reguluje, kolko spankov v ktorom veku potrebuje, nech si vsetky babky, tetky myslia, co chcu (reci typu "trojrocne dieta este potrebuje poobede spat!") teda za bezneho rezimu, cez sviatky a prazdniny byvaju decka nabudene, nadsene z prostredia, nebudu predsa mrhat casom na spanok :)
u mojich chalanov sa to zacalo lamat okolo dvoch rokov, ale neprislo to zo dna na den, bol to cca polrocny proces, kedy sa im striedali dni, kedy nechceli spat a kedy zalomili. ak nechcel ostat v izbe a plakal tam, tak som ho netrapila. trauma z nuteneho spanku byva asi dost velka, ked si to tolki pamatame. kompromisy odmietame jedine pri nocnom spanku. vecerna hygiena, precitat rozpravku, a do izby, ziadne dalsie vyjednavanie.

najhorsie na tom je zvyknut si. "uz nespava po obede, mna porazi" :D